Niekoľko dní strávených ako turista v zahraničí rýchlo ukáže, ako ďaleko je tento štát od toho, aby sa mohol stať zaujímavým viacdňovým cieľom pre zahraničných hostí.

Naša májová cesta v Andalúzii opäť ukázala, že ak sa niečo nezmení v hlavách v otázke prístupu a mentality, tak Bratislava bude rada, ak sa tu turisti cestou z Budapešti do Viedne zastavia aspoň na hodinu, na dve. Na viac totiž veľmi nemá.

Realita v Andalúzii a u nás.

Hviezdy Andalúzie

Cordoba, Sevilla, Malaga, Granada, Ronda, Antequera…Jedno krajšie mesto ako druhé v južnom Španielsku, s vysokou kvalitou života. V turizme sú pred nami niekoľko svetelných rokov. Aj sotva 40- tisícová Antequera dokáže ponúknuť viac, ako hlavné mesto Slovenska. Aby sme o ešte menšej Ronde ani nehovorili.

Pri obdivovaní pamätihodností Cordoby a Sevilly vidieť, že hoci boli aj tam v minulých storočiach snahy o premeny mešít na katedrály, arabskú minulosť si ctili a zachovali. Na týchto hodnotách medzitým vybudovali „priemysel“, a turizmus prekvitá.

   

Kto tam bol, to potvrdí.

U nás takto nikdy nič nebude

Čo je u nás?

Areál Bratislavského hradu, kde sa napriek verejnému pohoršeniu barbarským spôsobom stavajú garáže… Dóm, kde korunovali Máriu Teréziu, no ktorej sochu by sme márne hľadali v hlavnom meste… (máme tu ale namiesto toho nevhodnú sochu Svätopluka.) Alebo Devín, kam sa dostane málokto, ak o ňom vôbec vedia.

Trojjazyčné prvky spoločnej nemecko-maďarsko-slovenskej histórie sú – kde len môžu – vymazané.  Spomeňme si na ťažko skúšanú sochu Sándora Petőfiho, či na odstránené a zničené maďarské nápisy…

Do najkrajšieho sadu Bratislavy postavili nákupné centrum (Aupark), v parku v Košiciach býva pre istotu bývalý predseda NR SR, Pavol Paška. Lebo môže.

Jednému zo šéfov Goriláckej Penty sa naposledy na Slavíne zapáčil jeden pozemok, najdrahší a najkrajší v celej Bratislave. Možno je len otázkou času, kedy ho „šlohne“ Iuventy.

Ani obyvatelia Rače to nemajú ľahké vo svojom boji s nenažranými investormi.  Za zachovanie cykloareálu boli nútení odštartovať petíciu. Hrozí totiž zánik 30 ročnej histórie BMX v Rači.

V Cordobe či Seville by boli takéto veci  nemysliteľné. Nestretneme sa tam ani s tým, že sa nejaký miestny architekt rozhodne vedľa mešity alebo katedrály postaviť svoju rezidenciu, aj keď sa tam vôbec nehodí. U nás, v susedstve bratislavského hradu, ani to nie je problém.

Na Slovensku namiesto toho, aby sme si ctili minulosť, často vyhráva nekultúrnosť, pocit menejcennosti. No Svätopluk, Jánošík, bryndzové halušky alebo slovenské pivo či valaška sem žiadnych turistov vo veľkom nepritiahnu. Takých, ktorí sa pred tým  prechádzali po Plaza de Espana v Sevilly, v Malage si pozreli Muzeum Picassa, alebo večerali v preplnenom centre Cordoby,

Slovenský turizmus na chvoste Európy

Maximálne na krátku prechádzku. Aby sme o ďalších kútoch štátu ani nehovorili. Najnovšie údaje ukazujú, že slovenský turizmus je na úplnom chvoste Európy, s 1,4 dňom, ktorý tu turista trávi. Hlavným dôvodom je, že pre zahraničných turistov nie sme atraktívni.

V Andalúzii zostali parky parkami aj počas stáročí. U nás krátkozraké záujmy nenažraných oligarchov pravidelne porážajú verejný záujem. Čo bude z tohto štátu, ak sa tu všetko rozkradne a skončí v súkromných rukách? Zostanú nám iba oči pre plač nad ubúdajúcim turizmom, a …nad miestnou realitou po pár dňoch v zahraničí už na bratislavskom letisku.

Zsolt Király

Niekoľko dní strávených ako turista v zahraničí rýchlo ukáže, ako ďaleko je tento štát od toho, aby sa mohol stať zaujímavým viacdňovým cieľom pre zahraničných hostí.

Naša májová cesta v Andalúzii opäť ukázala, že ak sa niečo nezmení v hlavách v otázke prístupu a mentality, tak Bratislava bude rada, ak sa tu turisti cestou z Budapešti do Viedne zastavia aspoň na hodinu, na dve. Na viac totiž veľmi nemá.

Realita v Andalúzii a u nás.

Hviezdy Andalúzie

Cordoba, Sevilla, Malaga, Granada, Ronda, Antequera…Jedno krajšie mesto ako druhé v južnom Španielsku, s vysokou kvalitou života. V turizme sú pred nami niekoľko svetelných rokov. Aj sotva 40- tisícová Antequera dokáže ponúknuť viac, ako hlavné mesto Slovenska. Aby sme o ešte menšej Ronde ani nehovorili.

Pri obdivovaní pamätihodností Cordoby a Sevilly vidieť, že hoci boli aj tam v minulých storočiach snahy o premeny mešít na katedrály, arabskú minulosť si ctili a zachovali. Na týchto hodnotách medzitým vybudovali „priemysel“, a turizmus prekvitá.

   

Kto tam bol, to potvrdí.

U nás takto nikdy nič nebude

Čo je u nás?

Areál Bratislavského hradu, kde sa napriek verejnému pohoršeniu barbarským spôsobom stavajú garáže… Dóm, kde korunovali Máriu Teréziu, no ktorej sochu by sme márne hľadali v hlavnom meste… (máme tu ale namiesto toho nevhodnú sochu Svätopluka.) Alebo Devín, kam sa dostane málokto, ak o ňom vôbec vedia.

Trojjazyčné prvky spoločnej nemecko-maďarsko-slovenskej histórie sú – kde len môžu – vymazané.  Spomeňme si na ťažko skúšanú sochu Sándora Petőfiho, či na odstránené a zničené maďarské nápisy…

Do najkrajšieho sadu Bratislavy postavili nákupné centrum (Aupark), v parku v Košiciach býva pre istotu bývalý predseda NR SR, Pavol Paška. Lebo môže.

Jednému zo šéfov Goriláckej Penty sa naposledy na Slavíne zapáčil jeden pozemok, najdrahší a najkrajší v celej Bratislave. Možno je len otázkou času, kedy ho „šlohne“ Iuventy.

Ani obyvatelia Rače to nemajú ľahké vo svojom boji s nenažranými investormi.  Za zachovanie cykloareálu boli nútení odštartovať petíciu. Hrozí totiž zánik 30 ročnej histórie BMX v Rači.

V Cordobe či Seville by boli takéto veci  nemysliteľné. Nestretneme sa tam ani s tým, že sa nejaký miestny architekt rozhodne vedľa mešity alebo katedrály postaviť svoju rezidenciu, aj keď sa tam vôbec nehodí. U nás, v susedstve bratislavského hradu, ani to nie je problém.

Na Slovensku namiesto toho, aby sme si ctili minulosť, často vyhráva nekultúrnosť, pocit menejcennosti. No Svätopluk, Jánošík, bryndzové halušky alebo slovenské pivo či valaška sem žiadnych turistov vo veľkom nepritiahnu. Takých, ktorí sa pred tým  prechádzali po Plaza de Espana v Sevilly, v Malage si pozreli Muzeum Picassa, alebo večerali v preplnenom centre Cordoby,

Slovenský turizmus na chvoste Európy

Maximálne na krátku prechádzku. Aby sme o ďalších kútoch štátu ani nehovorili. Najnovšie údaje ukazujú, že slovenský turizmus je na úplnom chvoste Európy, s 1,4 dňom, ktorý tu turista trávi. Hlavným dôvodom je, že pre zahraničných turistov nie sme atraktívni.

V Andalúzii zostali parky parkami aj počas stáročí. U nás krátkozraké záujmy nenažraných oligarchov pravidelne porážajú verejný záujem. Čo bude z tohto štátu, ak sa tu všetko rozkradne a skončí v súkromných rukách? Zostanú nám iba oči pre plač nad ubúdajúcim turizmom, a …nad miestnou realitou po pár dňoch v zahraničí už na bratislavskom letisku.

Zsolt Király