Ako ďalej so slovensko-maďarským dialógom?

Minulý piatok, 30. augusta sa konala vo Fórum Inštitúte v Šamoríne odborná konferencia s názvom "Národný populizmus a interetnické vzťahy na Slovensku 2006 - 2009"  - Kálmánovi Petőczovi patrí aj z tohto miesta veľké uznanie - v rámci ktorej došlo aj k prerokovaniu otázky možnosti založenia slovensko - maďarského okrúhleho stola. Občianske združenie Vox Juventae, tak ako minule, bola aj tentokrát prítomná so  svojimi dvomi zástupcami. Prinášame teraz vystúpenie jeho zástupcu, Zsolta Királya, v rámci diskusie tohto panelu.

Ako ďalej so slovensko-maďarským dialógom?

Je príznačné, že národný populizmus ako taký, sa stal fenoménom na Slovensku v tomto období, nástupom tejto vlády. Aj v pozvánke na dnešnú konferenciu sa píše o období 2006 - 2009, čo je časť volebného cyklu súčasnej garnitúry. Za tieto 3 roky sme jednoznačne zistili, - a niektoré skupiny obyvateľstva to pocítili aj na vlastnej koži - že národný populizmus znamená vlastne kombináciu populistickej mobilizácie a nacionalizmu, čo úzko súvisí so slovensko-maďarskou otázkou. Alebo, ak chcete, s tzv. maďarskou kartou, ktorá sa ako kométa pravidelne vracia pred každými voľbami, či už ide o komunálne, parlamentné, prezidentské či európske voľby.

Slovensko-maďarská diskusia má reálny význam iba vtedy, ak neprebieha čisto len na akademickej úrovni, ale je viditeľná aj medzi politikmi a občanmi, čiže začne sa aj pred širšou verejnosťou. Fóbie môžeme odstrániť len dlhodobou, trpezlivou prácou.

Otázka však je, aká je vôbec šanca na prekonanie tohto slovensko-maďarského napätia, ak vydiskutovanie a uzavretie citlivých tém, ktoré sú kľúčom k úspechu, sú apriori tabu. Ich neotváranie je vlastne podmienkou pre maďarské politické zastúpenie k vstupu do akejkoľvek vládnej zostavy.

Ako Maďarovi žijúceho na Slovensku mi vadí aj nálepka tzv. lojálneho občana. T.j. pre väčšinu sme dobrými a "v pohode" len vtedy, ak tabuizované témy vôbec neotvárame, a to ani s demokraticky zmýšľajúcimi Slovákmi (viď vládne obdobie 2002 - 2006).

Pre otvorenú, konštruktívnu diskusiu treba mať aj partnerov, ktorých je málo. Pozitívnym príkladom je napr. Ondrej Dostál, ktorý po prijatí nespravodlivého jazykového zákona ako jediný Slovák prišiel prehovoriť  do maďarského kotla na štadión do Dunajskej Stredy. A čuduj sa svete „prežil", aj keď hovoril po slovensky. Dokonca získal najväčší potlesk. Ako pozitívny príklad je však možné spomenúť aj Milana Niča z Nadácie Pontis, ktorý takisto patrí  medzi novú slovenskú generáciu, bez fóbií.

Je vidieť, že vzájomné vyrovnanie bude zrejme možné až po vyrastení novej generácie, resp. keď tá súčasná bude smelšia ako doteraz. Keď minulosť nebude pre nich záťažou, keď budú schopní spolupracovať, a keď sa na rôzne, tu žijúce národnosti, nebudú pozerať ako na potenciálnu hrozbu, ale ako na svojich partnerov.

K tomuto však musíme vyrásť aj my, Maďari, aby sme mohli byť partnermi. Musíme prekonať náš vlastný tieň, musíme byť schopní vyjadriť sa aj k otázkam celoštátneho významu. Musíme sa zbaviť našej provinčnosti, aby nás mohli prijať ako partnerov.

Ako pozitívny príklad môžem spomenúť blogy, či internet, ktoré, ako moderné komunikačné kanály, sú využiteľné na to, aby sa dali komentovať spoločné slovensko-maďarské články. Musíme sa otvárať druhým, a nie len hovoriť paralelne, vedľa seba.

Treba s tým však začať čo najskôr, pretože druhá strana, ktorá z maďarskej karty urobila svoje vlastné živobytie, nespí. Viď prieskum medzi slovenskými žiakmi základných škôl, ktorí za najnenávidenejšiu menšinu považujú práve Maďarov. Čo neveští nič dobrého či pozitívneho do budúcna.

Situáciu dôkladne poznáme, takisto aj návrhy na riešenie sú pre nás viac-menej známe, musíme teda konečne začať s ich realizáciou. A to nie len na akademickej úrovni, ale aj pre širšie masy.

Bohužiaľ, musím skonštatovať, že rôzne slovensko-maďarské zmiešané komisie nie sú riešením, takisto ani spoločné dejepisné knihy, pokiaľ chýba politická vôľa na ich uplatnenie.

Musíme dosiahnuť práve to, aby sme vychovali tú generáciu, ktorá bude už schopná  aj mať vôľu tieto dejepisné knihy prijať. A to dokážeme len vzájomnou komunikáciou, vzájomným spoznávaním sa, a odstránením obrazu nepriateľa.

Návrhy: maďarskí politici v slovenských televíznych programoch a opačne, maďarskí historici, verejne známi ľudia, novinári a ich road show v oboch krajinách.

Ich odkazy však musia byť stručné, ľahko pochopiteľné, podávané zaujímavou formou, aby dokázali vzbudiť záujem, dôveru, aby vedeli vyvolať diskusiu.

Ak zoberieme medzištátnu úroveň, Slovensko a Maďarsko - hoci sú susedia - nevedia o sebe takmer nič, pričom niekoľko storočí mali spoločnú históriu. Tento stav však zrejme viacerým vyhovuje až príliš, pričom sa my často len nečinne a bezmocne prizeráme.

Pričom civilná sféra, keby sa spojila, by pravdepodobne dokázala zázraky. A na taký projekt, som presvedčený, že by sa dali zohnať aj donory.

Budúcnosť (zrejme) pracuje pre nás, veď aj z ekonomických, ako aj z civilizačných, či ďalších dôvodov že sme tu odkázaní jeden na druhého.

(Ak sa Vám článok páčil, môžte naň hlasovať na vybrali.sme.sk.)