Lekári mi počas štrajku zabili dieťa
Katarína Ragáčová
Nemyslela som si, že niekedy napíšem do éteru čokoľvek osobné. Ale nemôžem nereagovať na to, čo rozpútali „bohorovní“ lekári. Tí, ktorým je v dnešnej dobe málo zvýšenie platu o 300 eur. A ktorí vraj volajú po celkovej zmene systému. Ale to, čo by ho naozaj mohlo zmeniť posielajú do horúcich pekiel.
Prezident chce prinútiť protestujúcich lekárov chodiť do práce vyhlásením núdzového stavu. Kto ich však prinúti, aby svoju prácu aj poriadne vykonávali?
V prvom polroku 2006 lekári tiež protestovali. Pre zvýšenie platov. V máji vstúpili bratislavskí, ale aj ďalší lekári do ostrého štrajku. Varovali, že budú poskytovať len akútnu zdravotnú starostlivosť. Okresný súd v Bratislave im to trochu prekazil, s tým, že vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého museli poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. Zámerom malo byť zabránenie ohrozeniu života alebo zdravia občanov. Žiaľ, nezabránilo!
V tejto situácii som išla rodiť svoje prvé dieťa. Dokonca som podpísala súhlas s ich protestom, keď som bola na poslednej prehliadke pred pôrodom. Strčili mi ho pod nos. No nepodpíš, keď na ňom závisí život tvoj aj tvojho potomka.
Deň po štátnom sviatku som nastúpila do Ružinovskej nemocnice. Rozhodnutie o tom, že naozaj mám ísť rodiť prišlo až o deň neskôr, aj to na moju vlastnú žiadosť. Po pol dni, opäť na moju vlastnú žiadosť, som dostala vyvolávačku a po čase sa začali kontrakcie. Keďže mi bolo absolútne nanič a ledva som žila, po upozornení inej rodičky, si ma všimli a dali ma na sálu. Zapojili monitor činnosti srdca dieťaťa. Zistili, že vykazuje zlé hodnoty, podali mi prostriedok na ich zlepšenie. Na chvíľu bolo všetko ok. Hodnoty sa však opäť začali rútiť do šialených čísel. A čo na to ošetrujúci personál? Nuž, keď sa konečne po viac ako hodine prišla na mňa sestra pozrieť, povedala len toľko, že aby som sa netrápila, oni to vidia na monitore v sesterskej izbe. Jedna lekárka síce tvrdila, že to nie je dobré, ale ona vraj nemá právomoc s tým čokoľvek robiť. A lekár, ktorý mohol niečo spraviť, nič nespravil. Takto sa tie zlé hodnoty ukazovali niekoľko hodín a po celodennom trápení som neskoro v noci porodila. Mŕtve dieťa! Dôvod? Zadusil sa zelenou plodovou vodou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prišiel k záveru, že pochybili lekári a dal nemocnici „závratnú“ pokutu 300-tisíc korún. Chybu priznalo aj vedenie nemocnice. Samozrejme nie predo mnou. Pred vyšetrovateľom. Zo zápisu výsluchu svedkov som sa dozvedela, že lekári a sestry si hovorili, že pacientka XY je problémová. Rozumej, monitor dieťaťa nie je v poriadku. Ale nič neurobili. Z odborného posudku vyplýva, že keby začali robiť niečo hneď, narodí sa zdravé dieťa. Keby spravili niečo v polčase, narodí sa živé ale pravdepodobne postihnuté dieťa. Miera postihnutia by závisela od reálnej doby, koľko sa mu nedostávalo kyslíka. Túto dobu nevedeli znalci posúdiť, lebo paradoxné „sa stratili“ najdôležitejšie záznamy z monitora… Btw. ešte pred časom, keď o tomto prípade písal kolega, ten lekár v nemocnici stále pracoval. Dnes ešte nie je síce nič na súde, ale konečne prokuratúra lekára konečne aspoň obvinila…
Lekár totiž vedel, že moje dieťa má problém. Ale nechal ho zomrieť. V mene čoho? V mene „posratých“ niekoľko tisíc korún mesačne.
Mimochodom moje dieťa bolo v ten deň tretie v poradí, ktoré zomrelo v Ružinovskej nemocnici pri pôrode. Možno niektoré úmrtie malo naozaj objektívnu príčinu. Možno…
Ak sa Vám páčil článok, hlasujte naň na vybrali.sme.sk!
Nemám komentár k tomuto článku, ale nebol žiadny štrajk, keď som prišla do nemocnice vo vysokom štádiu tehotenstva.
Ale po poriadku,
Po uzavretí manželstva som pri zmene zamestnania musela absolvovať lekársku prehliadku, že nie som tehotná. Pri tejto prehliadke lekár konštatoval, nepamätám si presne jeho slová, bola som prvý krát na takomto vyšetrení, ale jeho posledné slová ma hlboko ranili a tie boli “Nikdy nebudete mať deti”. Bola som z toho veľmi smutná, čo čo sa dialo vo mne nedá sa ani opísať. Lekárove slová som zobrala veľmi vážne, ale môj smútok rýchlo pominul. Len raz som sa odovzdala manželovi po týchto bolestných slovách lekára a stal sa zázrak, ostala som v požehnanom stave. Tehotenstvo bolo veľmi nádherné, prebehlo bez komplikácii, dieťatko pred pôrodom nebolo v polohe pripravenej na pôrod, pripravovali operačný sal. Keď oznámili, že rodičku môžu previesť, lekár chcel dať pokyn, dieťa sa v mojom lone obrátilo a začala som rodiť. Pôrod bol veľmi požehnaný, plodová voda mi otekala počas pôrodu, nemala som žiadne bolesti, lekár bol veľmi prekvapený, konštatoval, desať minútový pôrod u prvorodičky je neuveriteľný.
Druhý krát som naozaj nemohla otehotnieť. Prežívala som veľkú úzkosť. Po štyroch rokoch sa stal zázrak. Naozaj som opäť bola v požehnanom stave. Opäť iba po jednom sa darovaní manželovi v jednom mesiaci sa stal zázrak. Tehotenstvo bolo veľmi odlišné od toho prvého. Podľa mňa nie, ale podľa lekárov, ku ktorým som chodila. Bola som na rizikovom tehotenstve. Najprv mi hrozil potrat, vraj dieťa bolo malé, pôrod mi chceli umelo vyvolať v siedmom mesiaci tehotenstva, lebo dieťa už bolo veľké. Keďže som presne vedela, kedy som otehotnela, odmietla som podstúpil vyvolaný pôrod. Som vďačná Bohu, za odvahu, ktorú mi dal, povedala som, že prídem, keď budú príznaky pôrodu, skôr nie. Prišla som do nemocnice naozaj v deviatom mesiaci tehotenstva, dosť som pribrala, ťažko sa mi obúvalo, brúško bolo dosť veľké. Keďže príznaky na pôrod neprichádzali - podľa lekárov som už prenášala a som mala rodiť cisárskym rezom. V tomto období v telke dávali majstrovstvá v hokeji, takže slúžiaci lekár si na mňa akosi nemohol nájsť čas. Ja som nemala odvahu zakričať a dať vedieť, že začínam rodiť. Som vďačná, že sú v nemocnici aj upratovačky, verím, že mala oveľa viac skúsenosti ako ja. Bola som milo prekvapená, keď začala stonať a kričať ako keby ona mala rodiť. Keďže nikto neprichádzal - nedalo sa lebo v telke bol veľmi dôležitý zápas. Som jej vďačná za jej odvahu, lebo opäť začala stonať a kričať, ale už poriadne, lebo po chvíli prišiel lekár, ktorý sa najprv na mňa poriadne vyvrieskal, že sa správa horšie ako rómka. Po pôrode moje dieťatko neplakalo, bola som z toho vyľakaná, je dôležité, že zaplakalo. Na tretí deň po pôrode som cítili zo spodu pálenie, akoby som sedela na žeravom uhlí, každý deň som to hovorila na vizite, ale aj detskej primárke. Dočkala som sa len výsmechu, že čo by som nechcela, že všetko je OK.
Nechápala som to. Veď po prvom pôrode nič také nebolo. Viac času som trávila v sprche ako na lôžku, všimla si to jedna rodička, že to nemá tak byť. Ona sa prihovorila u jedného lekára tak, mi nasadili nejaké lieky, ale pálenie sa neutíšilo. Som vďačná že praktikantka, ktorá prišla o dva dni skôr do nemocnice ako mala, sa ma ujala a starala sa o mňa akoby som bola nejaká vzácna perla. Po jej trojdňovej starostlivosti pálenie značne ustúpila. Na tretí deň mi dala nejaký spray, ktorý bol tiež veľmi zázračný. Bolo ho len troška, poprosila som sestričku o ďalší, povedala, že nemajú. Keď som jej dala kávu, dezert cca 100,- Sk, tak sa nejaký našiel, keď sa minul požiadala som o ďalší, opäť nemali, takýto postup ma prekvapil, cez okienko som sprey ukázala manželovi, po chvíli sa vrátil z lekárne a priniesol mi dva spreye, na moje prekvapenie obidva stáli 28,- Sk. štyroch týždňoch som konečne išla domov.
Detská sestra ma doma navštívila až po štyroch týždňoch po prepustení z nemeocnice, iné rodičky hneď na druhý deň a ani dnes nechápem, prečo bola taka zvedavá ako to u mňa vyzerá zo spodu, nemala by sa viac zaujímať o zdravie dieťatka? To čo som prežívala v nemocnici som dlho nosila vo svojom srdci.
To ako som postrihaná a zašitá určite sa dá vidieť aj dnes.
Život rodičky a narodenie dieťaťa je ohrozené aj vtedy ak je, či nie je štrajk lekárov, je to o zodpovednosti lekára a jeho prístupu k jeho práci. Ak by lekári, či iní ľudia boli odmeňovaní podľa prístupu a výkonu, bolo by to iné.
Poznám mnohých ľudí, ktorý berú plné invalidné dôchodky a pracujú viac ako zdraví ľudia a pred priznaním dôchodku neboli chorí. (neviem, prečo to neviem pochopiť) Viem, že mnohí majú predpisované množstvo liekov, ktoré nikdy neužívali, starým ľuďom každý deň robia odbery, ktoré nie sú potrebné, na mladých ľudí pozerajú len zvysoka. Neviem či tie predošlé slová alebo moje slová sa niekoho dotknú, ale jedno viem, že každý postoj lekára je o jeho srdci. Ak lekár uprednostní mzdu, štrajk či niečo iné pred záchranou, či ošetrením pacienta, nech si dá odpoveď sám, či je lekárom?
Ak by sa v našom štáte hospodárilo v každom rezorte ako na svojom, tak by to vyzeralo ináč, kto má viesť ľudí k zodpovednosti?
Vďaka všetkých, ktorí si našli čas a prečítali tieto slová.
ja som rodila v roku 2003 ked som dosla do nemocnice o5.30 hod. a povedala som, ze mi odtiekla plodova voda, sestricka mi povedala,ze noa co, ved som mala este kludne zostat doma, lebo o 6.00 sa meni smena a oni uz nebudu nic robit. Povedala mi chodte sa vymocit a ked so prisla z WC hovori mi kde mate moč, hovorim ved ste mi nedala pohar a okrem toho idem rodit prvy krat netusim aky je postup. dali ma lezat.V kontrakciach som lezala do 12.30 kedy som zacala rodit, nebol tam ziaden lekar, ktory by ma odrodil, sestra si dala zasteru,ze ma odrodi, po pol hodine prisla lekarka ktora ma stale upozornovala preco kricim. dali mi kyslik, nevedela som dychat. nastrihla ma tak, ze som si nevedela 2 mesiace sadnut na zadok a zasivala ma ako nejaky mäsiar, strasne neprijemna a to len preto,ze som nemala zaplateneho ziadneho lekara, tak nemali o mna zaujem. naštastie moj syncek je zdravy.
LEN PRASATá.