V druhom kole prezidentských volieb by si to podľa prieskumu rozdal s Robertom Ficom. Hovorí, že pravica už pomaličky dosahuje svoje dno a čoskoro sa od neho bude musieť odraziť. O generačnej a mentálnej obrode verejnej služby, o dvojitom občianstve a slovenských Maďaroch, o súčasnej politike a jeho ambíciách v nej sme sa rozprávali s kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky RADOSLAVOM PROCHÁZKOM.

V týchto dňoch sa po celom Slovensku objavili vaše billboardy v slovenskom, v rusínskom aj v maďarskom jazyku. Prečo ste sa tak rozhodli a aký signál tým chcete vysiela?

Z mojej strany je to prejav základného rešpektu voči tým občanom Slovenskej republiky, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín. Je to aj istý prejav sebavedomia, lebo si myslím, že si to môžem dovoliť. Voči mne nikto nemôže reálne hrať maďarskou kartou. V minulosti som preukázal schopnosť podržať svoju vlasť, keď som to považoval za nevyhnutné. A zároveň chcem, aby všetci občania Slovenska bez ohľadu na to, aký majú materinský jazyk, sa tu cítili ako doma. Aby sa štát k nim správal ako k zákazníkom, ktorí si zaslúžia pozornosť a rešpekt.

Na vašom FB profile ste k billboardom pridali status, že „tento štát sme zakladali pre všetkých občanov Slovenskej republiky.“ Znamená to, že už nechcete odoberať slovenské občianstvo ľuďom, ktorí nadobudnú občianstvo iného štátu?

Ani som to nikdy nechcel. Spolu s ďalšími kolegami v parlamente som navrhol úpravu, ktorá umožní druhé štátne občianstvo pri existencii nejakej reálnej väzby na ten druhy štát. Zotrvávam na tej istej pozícii, čo v minulosti. Je potrebné súčasný zákon zmeniť, ale tak, aby naozaj fungoval. Aby umožňoval nadobudnutie druhého štátneho občianstva, ale s podmienkou reálnej väzby na druhý štát. Či už to má podobu trvalého pobytu, čo mi príde ako najpraktickejšie kritérium, alebo nejakých iných väzieb. Zotrvávam na pozícií, že masové cezhraničné prideľovanie druhého štátneho občianstva len na základe etnicity, bez reálnej väzby k tomu druhému štátu nie je dobré.

   

K tým reálnym väzbám: nie je to skôr hlboké nepochopenie situácie? Tvrdíte, že v kontexte krehkých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom je úplne legitímna dilema vybrať si medzi slovenským a iným štátnym občianstvom. Lebo keď človek nemá žiadne väzby na cudzí štát, a chce jeho občianstvo, musí si vybrať. Lenže v prípade Maďarska a Slovenských Maďarov je situácia úplne iná. Predsa máme spoločnú minulosť, z dôvodu vysídlenia často aj rodinné väzby, spoločný jazyk, kultúru, veľa podobného. Takže nemôžete povedať, že žiadna reálna väzba neexistuje.

Nevidím dôvod, prečo by k veciam a vzťahom, ktoré potrebujú pestovať, prečo by na to nevyhnutne potrebovali maďarské štátne občianstvo. Keď zároveň s druhým štátnym občianstvom sa spájajú výsostne politické práva. Aj možnosť voliť a byť volený. Nerád by som zúžil tento rozhovor na tému dvojitého štátneho občianstva, ale trvám na tom: ak je tam prítomná reálna väzba v podobe trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu či pravidelnej dochádzky do školy alebo do zamestnania, tak práve tieto kritéria by sme chceli presadiť. Ale bez potreby nejakej väzby s automatickým a masovým prideľovaním štátneho občianstva nesúhlasím.

Hovorím otvorene, aj keď sa to mnohým čitateľom vášho portálu možno nebude páčiť, ale ja nebudem klamať. Hovoril som aj Bélovi Bugárovi aj mojim kolegom, maďarským politikom v parlamente, že ja si želám, aby ste tu všetci cítili ako doma. A všetky veci, ktoré súvisia s vašimi kultúrnymi, jazykovými právami a všetkými ostatnými atribútmi, ktoré potrebujete na to, aby ste mali pocit, že na Slovensku ste doma, a že sa k vám ten štát sprava slušne, ja vám v plnom rozsahu podporím, a aj som to urobil. Na druhej strane sú hranice, cez ktoré proste nejde pre mňa vlak. So spôsobom, akým Viktor Orbán tú vec komunikoval a riešil, nesúhlasím. A hovorím to s rizikom nepochopenia a nedorozumenia aj dnes.

Toto sú však reálne otázky pre Maďarov aj pre našich čitateľov. Vy ste hovorili, že štátne občianstvo súvisí aj s volebným právom v Maďarsku. Lenže to je právo a nie povinnosť. Tí ľudia nemusia automaticky využiť svoje volebné právo. Viacerí požiadali o maďarské občianstvo čisto z citových dôvodov. Prečo zastrašovať takýchto ľudí?

So zastrašovaním nesúhlasím. Ak má citovú vec podporovať alebo riešiť nejaký úradný štempeľ, úradná pečiatka, tak s tým citom je problém. Ak je to citová záležitosť, tak sa práve dá pestovať cez rozvoj kultúrnych vzťahov, cez dodržiavanie a presadzovanie jazykových práv a cez iné veci. Nepotrebujete na to od nejakého štátneho organu pečiatku, že ste dobrý Maďar.

Poviem vám osobný postoj. Mal som veľa možností zostať pracovať a žiť v zahraničí. Jeden z dôvodov, pre ktorý som to neurobil, je, že pre mňa je dôležité fungovať v slovenskom prostredí (napriek tomu, že som veľmi dobre jazykovo vybavený), pre mňa je slovenčina dôležitá. Práve preto, že pre mňa môj vlastný materinský jazyk taký dôležitý, sa viem cítiť a vžiť do kože ľudí, ktorých materinský jazyk je maďarčina alebo rusinčina, či poľština. Rád by som im doprial čo najširší rozsah možností komunikovať vo svojom jazyku.

Ale to druhé štátne občianstvo bez akejkoľvek väzby na ten štát, cez to pre mňa nejde vlak. A môžem to zopakovať ešte tri krát, lebo taký postoj k tomu mám. Navyše podmienka autentickej väzby je súčasťou všetkých možných medzinárodných dokumentov, ktoré sa takých prípadov týkajú. Je to úplný štandard.

Viete, treba mať empatiu z obidvoch strán. Ja žijem na zmiešanom území, v Šamoríne. Mám tam strašne veľa kamarátov Maďarov. Nie len zo Šamorína, ale aj z Dunajskej Stredy, z Komárna. Súčasťou veľmi úzkeho okruhu mojich priateľov sú Maďari, a nie sú to len tí, s ktorými chodím hrávať futbal, ale aj takí, s ktorými sa bavíme o politike. A je pravda, že boli trochu zaskočení, keď som zastavil ten návrh, ktorý by zrušil Ficovu reakciu na Orbánov zákon.

Napokon pochopili môj postoj, nevyčítali mi ho. Nechcem povedať, že berú to športovo, ale porozumeli mojej motivácii dať ochranu nejakých základných štátnych záujmov Slovenskej republiky, ale zároveň sa ku každému občanovi SR správať s úctou a rešpektom aj z hľadiska jeho národnostnej príslušnosti.

Z mojej strany ja sa o empatiu naozaj veľmi snažím, ale je ju treba pestovať aj z tej druhej. Krátko pred voľbami došiel Viktor Orbán s takouto vecou, ktorá je naozaj na Slovensku vymedzujúca, vyhraňujúca a vzbudzujúca vášne. Podľa mňa to mohlo pôsobiť ako dohoda Orbána s Ficom; ty teraz prídeš s touto témou, a mne to pomôže získať tých nacionálne vyhranených voličov. Lebo na základe maďarskej karty sa tu vždy hlasy získavali.

Moja žena tiež pracovala na súde v jednom z južných okresov. A mala veľký problém, cítila faktickú diskrimináciu preto, že nevie po maďarsky, a nevedela sa na tom súde proste normálne v úradnom styku dohovoriť. Veľa ľudí, Slovákov, na zmiešaných územiach to vníma ako problém.

Chcete povedať, že Vaša manželka na súde zažila to, že úradným jazykom tí kolegovia sa nerozprávali medzi sebou po slovensky ale po maďarsky? Veď my práve pociťujeme opak, a to, že maďarčina ako jazyk, ako keby sa devalvovala. Hovorí sa ňou čoraz menej odborne, a skôr prevláda tzv. kuchynská maďarčina.

To je zaujímavé. Ona mala takú skúsenosť, že mala problém…

Odbočili sme.

Áno, odbočili. Ale ja to ani nepreceňujem. Hovorím jednu vec, potrebujeme empatiu z obidvoch strán.

Netreba zabúdať, že Slovensko je suverénnou krajinou. Je členským štátom NATO, EU, má euro. Vo viacerých hospodárskych ukazovateľoch je dokonca na tom zatiaľ ešte lepšie, ako Maďarsko. Prečo má napriek tomu slovenská politická elita stále potrebu zastrašovať svojich vlastných občanov odňatím občianstva, ak niektorí jednotlivci z čisto symbolických, citových a kultúrnych dôvodov sa rozhodnú prijať aj maďarské občianstvo?

Nemyslím si, že celá politická elita má potrebu zastrašovať. Ako som povedal, veľa ľudí pestuje zvyklosť hrať maďarskou kartou kvôli vlastným politickým záujmom. Ale ja nepovažujem za hranie maďarskou kartou to, keď sa úplne štandardným spôsobom navrhne úprava nadobúdania druhého štátneho občianstva spôsobom, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá aj ústave aj európskym dokumentom. Proste štandard. Máš reálnu väzbu na ten druhý štát, môžeš si zobrať druhé štátne občianstvo. To sa netýka len Maďarov, ale aj mnohých iných ľudí, ktorí dnes súčasnou úpravou trpia. Číže ja prvok zastrašovania nevidím.

Navyše v porovnaní so štátmi, ktoré druhé štátne občianstvo odmietajú a priori, aj susedné, napríklad Rakúsko, Česká republika.

Koncom júna práve český prezident, Zeman podpísal zákon, ktorý zavádza možnosť dvojitého občianstva.

Tiež za nejakých podmienok. Ja beriem, že je to naozaj kontroverzná téma, ale keď je na obidvoch stranách dobrá vôľa pochopiť toho druhého, tak sa to pochopiť dá.

Ale ten český zákon práve že už umožňuje vznik dvojitého občianstva v prípadoch udelenia štátneho občianstva Českej republiky, ako aj v prípadoch, keď českí občania získali občianstvo v inom štáte. Neprehodnotíte aj váš názor podľa českého vzoru?

Nemám dôvod prehodnocovať svoj názor na základe toho, čo prijal český parlament. Tvrdím opakovane a dookola tú istú vec: druhé štátne občianstvo by malo byť umožnené, a ja som hlasoval za zákon, ktorý to umožňoval za predpokladu, že osoba, ktorá si ho vezme, má k tomu štátu reálnu väzbu, ktoré medzinárodné dokumenty nazývajú autentickou väzbou.

Vy ste v roku 2011 hlasovali spolu s pánom Matovičom, ešte ako koaličný poslanec a predseda Ústavnoprávneho výboru inak, ako bol návrh, na ktorom sa vtedy koaličná rada dohodla ako riešenie.

Nebol to vládny návrh zákona, bol to poslanecký návrh, ktorý bol nekompetentný. Bol to návrh zákona, ktorý predstieral, klamal ľuďom, že robí niečo, čo nerobí. Ten poslanecký návrh zákona hovoril, že Slovenská republika nebude na svojom území rešpektovať účinky maďarského zákona, ale to je samozrejmosť. Účinky maďarského zákona majú teritoriálnu pôsobnosť na území Maďarskej republiky, čiže ten zákon hovoril úplnú samozrejmosť a vôbec neriešil podstatu problému. Preto som hneď v zapätí hlasoval za iný poslanecký návrh zákona, ktorý menil súčasný zákon a umožňoval nadobudnutie druhého štátneho občianstva pri splnení niektorých veľmi jednoduchých podmienok.

Návrh Smeru fakticky znamenal, že tvrdosť zákona zostane iba voči slovenským Maďarom.

Nie, nerozlišoval podľa národnosti , hovoril to, že musí tam existovať autentická väzba.

No, a práve to v prípade slovenských Maďarov neplatí, lebo oni často len z citového hľadiska by chceli…

Ja tvrdím, že na citové hľadisko vy potrebujete možnosť rozvíjať svoju kultúru a svoj jazyk, nepotrebujete štempeľ od štátu.

 Procházka ako prezidentský kandidát

Čo vás napokon presvedčilo kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky?

Potreba zastrešiť zmenu spôsobu, akým sa na Slovensku vykonáva verejná služba aj zhora, aj zdola. Iba z jedného konca sa nám to nepodarí, potrebujeme to začať z obidvoch koncov naraz. Ja chcem ponúknuť to, čo robím celý svoj dospelý život. Je to poctivá a odborná ochrana práv ľudí. Tak som začínal ako právnik, a tak som fungoval vo verejnej službe. Poctivosť a odbornosť sú dva piliere môjho pôsobenia, a ja si v tej súťaži verím. Nenastupujem ako favorit, som si vedomý, že veľa ľudí dnes ešte neverí, že by som mohol uspieť. Ale podľa mňa to je súčasť toho príbehu. V tom zmysle, že sú ľudia, ktorí idú do zápasov iba, keď majú v podstate isté víťazstvo a myslím si, že hlavný favorit týchto volieb, Robert Fico bude kandidovať iba ak mu prieskumy dajú takmer istotu víťazstva.

Ale ja som vždy išiel aj do súbojov, ktoré boli riskantné a s otvoreným koncom. Navyše si nemyslím, že moja osoba je zápletkou toho príbehu, a nemyslím si, že Fico je zápletkou toho príbehu. Tým základným motívom prezidentských volieb je potreba nejakej generačnej a mentálnej obrody verejnej služby na Slovensku. Že jednoducho potrebujeme zmeniť pohľad , akým sa moc pozerá na ľudí a na spoločnosť.

Rátate aj s podporou z niektorých politických strán, alebo chcete byť čistým občianskym kandidátom?

Rátam s podporou. Budete prví, ktorým sa priznám: myslím si, že ma nakoniec niektoré politické strany podporia. Ale už o to nebudem aktívne usilovať, pretože moja doterajšia skúsenosť je taká, že veľa významných aktérov v parlamente mi podporu ponúklo, ale chceli výmenou niečo za niečo. Chceli jednoducho odo mňa záväzky. Ja som vždy fungoval veľmi autonómne vo verejnej službe, a nechcem mať záväzky voči nikomu inému, ako občanom. Ani voči politickým stranám, finančným skupinám. Pre mňa má ten mandát význam vtedy, keď ho môžem vykonávať slobodne.

Tou stranou má byť SDKÚ?

Vôbec by som to nešpecifikoval na konkrétne strany.

Ostatné parlamentné strany už majú svojich kandidátov.

Tieto veci sa môžu všelijako vyvinúť. Uvidíme, ako to pôjde. Ja nebudem aktívne chodiť a domáhať sa ich podpory, ale ani sa jej nebránim. Chcem, aby ľudia vedeli, že ak ma politická strana podporí, tak to bude takpovediac zadarmo. Bez toho, aby odo mňa za to mohli niečo pýtať.

Hovoríte, že vaším cieľom nie je kohokoľvek poraziť, ani Fica nie. Čo je vlastne vaším cieľom? Vami deklarovaná ochrana verejného záujmu a poskytovanie kompetentnej verejnej služby sa za súčasných podmienok a nízkej úrovne zdá byť samozrejmým aj zo strany iných kandidátov.

Na jednej strane mám skúsenosť s mocou, keď som musel v rýchlej a zložitej dobe osvedčiť svoju pripravenosť zastávať napr. funkciu predsedu Ústavnoprávneho výboru. Na druhej strane mám tú výhodu, že nie som v politike 20 rokov, a nie som pokazený zákulisnými vzťahmi a metódami. Nenesiem si so sebou bremeno podrazov a zlej krvi.

Sú tam ľudia, ktorí 20 rokov sa tam medzi sebou pretláčajú, tak to bremeno si nesú. My potrebujeme prezidenta, ktorý nebude reprezentovať len polovicu národa, ale bude tam pre všetkých. Politici, ktorých polovica národa berie takmer bez výhrady, ale druhá polovica ich takmer bez výhrady odmieta, tú funkciu nebudú schopní plniť. Potrebujeme v štáte základnú rovnováhu. Rovnováhu v mocenských vzťahoch medzi parlamentom – prezidentom – a vládou. Musíte tým vzťahom rozumieť aj ich poznať. A musíte byť zároveň schopný to ustáť, lebo tí politici, najmä tí skúsení, si neskúseného kandidáta alebo prezidenta povodia za nos, a nebude to dobré.

Ak sa napokon aj Pavol Hrušovský rozhodne kandidovať, tak zázemie KDH bude mať až troch prezidentských kandidátov. V čom máte navrch oproti pánovi Čarnogurskému a nemu?

Ja nie som kandidát KDH.

Preto som hovoril o zázemí.

Bol som členom KDH dva roky, a celý čas som s vedením zvádzal viac alebo menej viditeľnýsúboj. Moja podpora ako spoločného kandidáta nesocialistickej časti spektra padla práve na odpore KDH. Ja som možno práve zo všetkých najmenej kandidátom KDH, takže ani nemám dôvod sa porovnávať s čestným predsedom KDH, Čarnogurským, alebo bývalým predsedom KDH, Hrušovským. Myslím si, že mám schopnosť osloviť širší spektrum občanov Slovenskej republiky ako čisto stranícki kandidáti KDH.

V čom máte navrch oproti pánovi Kiskovi, ktorý je občianskym kandidátom? Vy ste sa vyjadrili, že pán Kiska je vám sympatický, ale myslíte si, že máte výhodu v tom, že vás siuž žiadny politik nepovodí za nos. Že máte veľmi presnú predstavu o obsahu tej funkciea možných spôsoboch jej výkonu.

Pán Kiska je mi sympatický a rešpektujem jeho príbeh. Ale zatiaľ ma trochu sklamalo, že ako keby o obsah toho úradu nejavil príliš veľký záujem. Boli sme spolu na jednej besede, a pýtali sa ho na nejakú konkrétnu vec, a v podstate na ňu odpovedal tak, že na to bude mať poradcov. Ale tak sa ten úrad nedá vykonávať. Preto hovorím, že skúsenosť s mocou a s tým, ako fungujú tie mechanizmy a súboje, je neprenosná. Nedá sa to jednoducho učiť za pochodu. Musíte mat základné skúsenosti a kvalifikovaný odhad, čo v danej situácii ten štát potrebuje.

Ja sa pohybujem celý život vo verejnom prostredí, a mám veľmi pestrú skúsenosť z oblasti ústavného práva a európskeho práva. Teraz mi vychádza v najprestížnejšom právnickom vydavateľstve veľká učebnica Teórie štátu a práva. Ja sa jednoducho tomu štátu venujem a zaoberám sa ním od vysokej školy, dokonca od strednej školy. A to je niečo, čo za rok kampane nikdy nedobehnete. A na druhej strane nebude kandidovať ľavicový predstaviteľ charity alebo ľavicový hokejista, ale bude tam ťažká politická váha, ktorá podľa mňa potrebuje aj z hľadiska kompetentnosti dôsledného súpera.

V prípade vášho zvolenia aké budú vaše prvé tri kroky v Grassalkovichovom paláci?

Prvé tri kroky sú výmena vedenie Ústavného súdu, snaha spolu s fiškálnou radou iniciovať a autoritou prezidentského úradu zastrešiť prípravu vyrovnaného štátneho rozpočtu, a zásadné zintenzívnenie ekonomickej diplomacie zo strany prezidenta republiky.

Čím konkrétne chcete osloviť maďarských spoluobčanov a presvedčiť ich, aby dali svoj hlas práve Vám?

Ja sa budem obracať k ľuďom ako k občanom Slovenskej republiky. To znamená, že nebudem sa sústrediť na jednu vybranú skupinu, že iba mladí, iba národnostné menšiny alebo iba Slováci. Chcem jednoducho, aby sme všetci, ktorí tu žijeme, tvorili v nejakom rozsahu spoločenstvo, komunitu, ktorá bude zdielať spoločný priestor a tým aj spoločné záujmy. Ale ako prejav toho rešpektu a pozornosti, ktorú si príslušníci národnostných menšín zaslúžia chcem s nimi naďalej komunikovať aj v jazyku, ktorý je ich materinský jazyk. Nie len na billboardoch, ale chcem to pestovať aj cez iné komunikačné kanály.

Procházka a súčasná slovenská politika

Pri založení platformy a združenia Alfa ste sa v apríli vyjadrili, že zostavíte alternatívu k štátnemu rozpočtu. Mal Vám v tom pomáhať aj Jozef Kollár, ktorý medzičasom vystúpil z SaS a teraz sa spojil so stranou NOVA Daniela Lipšica. V akom štádiu je návrh rozpočtu? Prebieha ešte vaša spolupráca s pánom Kollárom?

Neprebieha. Jozefovi Kollárovi sa tá myšlienka veľmi páčila, prisľúbil účasť na nej, a potom o týždeň zrazu bolo všetko inak. Odišiel do Novej Väčšiny a odvtedy sme spolu nekomunikovali. Ale on nie je jediný človek na Slovensku, ktorý by rozumel financiám. Tá príprava je veľmi zložitá, pretože momentálne som úplne vyťažený petičným úsilím. Treba dokončiť aj učebnicu a ešte mám záväzky aj voči rodine. Čiže je to vo veľmi začiatočnej fáze, ale chcem to v nejakom rozsahu zvládnuť s ľuďmi, ktorí financiám rozumejú. Dúfam, že sa to podarí. Je to podľa mňa dôležité.

Aké vlastnosti považujete za najškodlivejšie pre politika?

Neschopnosť pozerať sa na seba samého s nadhľadom. Mne sa na politikoch najmenej páči, že sa berú príliš vážne. Egocentrizmus, že pred záujmami spoločnosti uprednostňujú vlastné, osobné záujmy a nedostatok odbornej pripravenosti na výkon tej funkcie. To často krát narobí viac škody, ako osohu.

Neobávate sa toho, že vzhľadom na roztrieštenosť pravice, po budúcoročných parlamentných voľbách zostanú pred bránami parlamentu silnejší, odborne zdatnejší a hodnotnejší jedinci pravice, ako reprezentácia, ktorá sa napokon ošklbaná, ale dostane do parlamentu?

Do volieb je ešte ďaleko. To, ako to vyzerá dnes, kedy pravica už pomaličky dosahuje svoje dno, takto to o tri roky nebude vyzerať. Keď to dno dosiahne, a nie je to ďaleko, keď ho dosiahne, myslím si, že to pôjde už po župných voľbách, od toho dna sa bude musieť odraziť. Bude musieť byť intenzívnejšia spolupráca a ono sa to nevyhnutne vyčistí. Verím tomu, že v politike, v spoločnosti a všade fungujú isté cykly, a ten cyklus obrody príde.

Viete vymenovať novú generáciu ľudí pre verejnú službu pre Slovensko?

Mnohí z nich sú napríklad v komunálnej sfére. Ja veľmi intenzívne komunikujem s komunálnymi politikmi, a dlhodobo hovorím, že mi záleží na ich skúsenostiach. Vo veľkej politike je skúsenosť komunálnych politikov zaznávaná. Podľa mňa potrebujeme im dať väčší priestor. Ja sa chcem oprieť o generáciu ľudí, ktorí už aj v komunálnej sfére osvedčili svoju schopnosť poctivého a odborného servisu ľuďom.

Prirodzene sú ľudia, s ktorými v parlamente komunikujem viac, napríklad s Beblavým, Hrnčiarom, a s ďalšími. Ale to nie je všetko. Musí to byť celoslovenská záležitosť, aj preto sú pre mňa dôležití komunálni politici.

Podľa Bélu Bugára nie ste dostatočne fundovaný a skúsený v politike. Hovorí, že iba kritizujete a neprinášate vlastné riešenia. Čo si o tom myslite?

Ja mám s Bélom dobrý osobný vzťah. On je skúsený harcovník, a veci niekedy hovorí z politických dôvodov. Toto myslím si, že nesedí vôbec. Pretože o Moste, keď sa pozriete po internete, tak o Moste sa hovorí, že nerobí skoro nič, okrem toho, že občas navrhuje nejakú parciálnu záležitosť. Ja som predstavil veľmi ucelený koncept toho, ako by mal vyzerať jednoduchý štát a silná spoločnosť. Čiže tam sa Béla trochu preriekol alebo unáhlil, lebo je príliš zjavné, že to čo hovorí, nesedí. Moja predstava je relatívne ucelená. Nie je to všetko, nie je to hotový komplet, ale je to podstatne viac, ako to, čo sme vo vzťahu k budúcej podobe štátu počuli od Bélu. A nič to nemení na tom, že my sa normálne bavíme, konzultujeme veci napríklad, ale nielen ohľadom záhradkárstva. Nemáme medzi sebou zlý vzťah, ale toto je trochu mimo.

Pred časom ste sa vyjadrili, že poznáte dvoch poslancov, ktorí hlasovali za Trnku. Prezradíte nám ich mená?

Myslím si, že oni sami, aspoň jeden z nich už sám sa zviditeľnil v tejto veci, a už dnes nie je v parlamente. Ale neurobil som to vtedy, a nechcem to urobiť ani teraz. Nemám na to dôkazy, ale mám pocit, že je to verejné tajomstvo. Všetci to vedia, a oni sa s tým veľmi ani netaja. Keď Most naposledy zasadal pred jednou z týchto volieb, tak títo dvaja ľudia na klub ani neprišli.

Jeden z nich, ten bývalý je z Košíc?

Nedostanete odo mňa dve priezviská. Oni vedia, že všetci ostatní vedia.

Sú z frakcie Mostu-Híd?

Dvaja boli podľa mňa minimálne odtiaľ.

Koho budete podporovať v najbližších župných voľbách v Bratislave?

V tejto chvíli viem, že sú ohlásení traja kandidáti. Beňová-Flašíková, Frešo a Krajcer. Mne to v tejto zostave vychádza zatiaľ na Freša.

Ľutujete niečo z Vášho politického života?

Nijak zvlášť. Človek robí aj chyby. Aj ja som ich urobil, ale žiadnu takú, za ktorou by bol zlý úmysel. Chyby, ktoré súviseli s tým, že som naozaj išiel do toho ako nováčik. Ale nespomínam si na nič, čo by ma mrzelo, že kde by som poprel seba samého. Boli to chyby, možno skôr komunikačné, ako vecné. Naopak, veľakrát som urobil vec, ktorá bola strašne nepríjemná. Vedel som, že je to riskantná vec a nakoniec sa ukázalo, že má význam aj zariskovať. Keď sa človek raz z vlastnej cesty vzdiali, tak sa potom veľmi ťažko vracia.

Kde sa vidí Radoslav Procházka o 5 rokov?

Možno to vyznie príliš trúfalo, ale predpokladám, že takto o päť rokov budem rozmýšľať o tom, či sa uchádzať alebo neuchádzať o druhé volebné obdobie ako prezident Slovenskej republiky. Ale bez ohľadu na to, ako dopadnú prezidentské voľby na budúci rok, zatiaľ som odhodlaný zostať vo verejnej službe a skúšať rozširovať svoju ponuku poctivej a odbornej služby pre ľudí.

S Radoslavom Procházkom sa rozprával Zsolt Király

Rozhovor bol autorizovaný.

Fotky: Radoslav Procházka, SME, Etrend, Cas, Pluska

Ďalej odporúčame:

1. Andrej Kiska: Ľudia by sa mali dobre cítiť v štáte, v ktorom žijú

2. Ján Čarnogurský: pre politika je dobré zažiť väzenie

V druhom kole prezidentských volieb by si to podľa prieskumu rozdal s Robertom Ficom. Hovorí, že pravica už pomaličky dosahuje svoje dno a čoskoro sa od neho bude musieť odraziť. O generačnej a mentálnej obrode verejnej služby, o dvojitom občianstve a slovenských Maďaroch, o súčasnej politike a jeho ambíciách v nej sme sa rozprávali s kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky RADOSLAVOM PROCHÁZKOM. (tovább…)