Śtefan Hríb: viac sa zastávam maďarskej menšiny ako Csáky

Na otvorenú maďarskú ruku ponúka svoju otvorenú slovenskú. Jeho časopis nedávno vyšiel dvojjazyčným titulkom, a chce s tým pokračovať. Následné reakcie ho však v mnohom prekvapili. Durayho si váži, no Csákyho nie.V Moste-Híd sú podľa neho Slováci už iba na okrasu. Tvrdí, že Trianon bol nespravodlivý voči Maďarom a Benešove dekréty im ublížili. Hovorili sme s mediálnou stálicou, Štefanom Hríbom.

Nedávno ste prevzali v Budapešti cenu Charty XXI za zmierenie a súdržnosť. Čo Vás prekvapilo viac? Slová Lászlóa Surjána, ktoré ste hodnotili ako otvorenú maďarskú ruku, alebo skôr reakcia verejnosti na Vaše ocenenie?

Keď som počúval Surjánov prejav v Budapešti, hneď som mal pocit, že to je historická vec. Že takto otvorene a sebakriticky významný maďarský politik o vzťahoch medzi Maďarmi a Slovákmi ešte nehovoril. Aspoň ja som nič také nečítal alebo nepočul. Nepovedal by som, že to bolo prekvapenie, lebo ja som už viackrát bol s Lászlóm Surjánom pred tým aj v Bruseli, aj na jednej konferencii na Slovensku vo Fiľakove. Vedel som, že má rozumný názor na slovensko-maďarské vzťahy. V tomto zmysle ma to neprekvapilo. Pociťoval som to ako veľmi hlbokú, úprimnú, a v mnohom aj duchovne založenú výpoveď dôležitého Maďara o slovensko-maďarských vzťahoch. Vnímal som to ako niečo krásne.

Čo sa týka reakcií na tú cenu, na naše slová na Slovensku, tam som bol skôr prekvapený z troch dôvodov: Prvý, médiá na Slovensku, až na výnimku, sa tomu nevenovali alebo len málo. A ja mám podozrenie, že preto, lebo takú vec neurobili oni. Na Slovensku dlhodobo neexistuje prajnosť, ale skôr závisť. Mám podozrenie, že niektoré médiá to ignorovali preto, lebo s tým prišiel .týždeň. A to je prekvapujúco neprofesionálne, lebo je jedno, kto s tým vyjde, ak významný maďarský politik niečo povie, je úplne jedno, čo si o politikovi myslím, ale keď som médiom, je mojou spravodajskou povinnosťou to zaznamenať. Môžem potom komentovať, že tomu neverím. Ale ani nezaznamenať, ani nepovedať fakty, že kto čo povedal, to považujem za veľmi neprofesionálne.

Druhé, čo ma prekvapilo, bola reakcia časti maďarskej menšiny, reprezentovaná Csákym a podobnými ľuďmi, ktorí z pre mňa úplne nepochopiteľných dôvodov začali hovoriť, že to je vlastne celé nedostatočné, lebo tam nie je reč o maďarskej menšine na Slovensku. Ale to je podľa mňa úplné nepochopenie toho, lebo obidva texty sú o Slovákoch a Maďaroch. Nie o Slovensku – štáte a Maďarsku – štáte, ale o Slovákoch a Maďaroch. A tam je aj maďarská menšina na Slovensku. Keď som ja vyjadril ľútosť, čo sa stalo Maďarom po Trianone a po Benešových dekrétoch, tak to sa priamo týka maďarskej menšiny na Slovensku. Keď Surján hovoril, takisto sa to týka.

Csáky dokonca povedal, že v tomto som rovnaký ako Fico, lebo som za prípadné dobré vzťahy so Slovenskom a Maďarskom, ale kašlem na maďarskú menšinu na Slovensku. K tomu by som povedal, že keby sme si pozreli naše postoje za posledných 15-20 rokov, tak ja som viac zastával maďarskú menšinu ako on. On viac zastával svoj post vo vláde ako maďarskú menšinu. Ako dôkaz by som povedal územnoprávne členenie Slovenska, kde bola maďarská menšina úplne podvedená. A on napriek tomu povedal, že buďme vo vláde a nechajme tak. Ak by sme chceli hrať túto hru, tak ja som sa viac zastával maďarskej menšiny ako Csáky.

   

Tretie prekvapenie bolo z radov mojich priateľov, veriacich. Mne sa zdal Surjánov prejav naozaj duchovný v zmysle vzájomného odpustenia, ospravedlnenia, snahy pochopiť toho druhého. Aj z časti mojich priateľov, veriacich zaznievalo, že zmeniť sa musia Maďari, že problém slovensko-maďarských vzťahov je v Maďaroch. Reprezentoval to Štefan Markuš, ktorého inak mám rád, ktorého si vážim.

Čím si vysvetľujete rozporuplné reakcie zo strany médií a osobností?

Csákyho poznám 20 rokov ako politika, ktorý myslí hlavne na seba. U neho si to vysvetľujem tým, že robil si tým on sám pre seba politické body a kampaň. Lebo keď by prišlo niečo pozitívne v slovensko-maďarských vzťahoch a on by tam nebol, tak to sa mu asi zdá nepríjemné, nevýhodné. Tak to zhodí. Vidím to ako Csákyho narcizmus alebo egoizmus. Veľká časť verejného diškurzu na Slovensku je tvorená väčšinou liberálne zmýšľajúcimi osobnosťami v Bratislave. To nemyslím zle alebo dobre. Dôvodom, prečo mlčali a mlčia, si myslím, je to, že László Surján je z Fideszu.

Na Slovensku je také ľahké videnie Maďarska, že Fidesz to sú zlí, a tí, čo kritizujú Fidesz sú dobrí. Lebo Fidesz sú konzervatívni. Časť slovenských liberálov sa nemôže pripojiť k takejto iniciatíve, keďže ju z maďarskej strany reprezentuje človek Fideszu. Zdá sa im, že by tým popreli samých seba, keďže sú liberáli. Podľa mňa je to nesprávne videnie sveta, lebo nech ide ktokoľvek so správnou  myšlienkou a postojom v slovensko-maďarských vzťahoch, musíme o tom aspoň rozprávať, uvažovať. Peter Hunčík to pekne napísal, že on nesúhlasí s Fideszom v mnohých veciach, ale keďže Surján napísal vážnu vec, tak poďme o tom hovoriť. Ale toto väčšinou slovenskí liberáli nehovoria.

Len na margo Pála Csákyho, mám tu jeho text. On okrem toho, že oceňuje Vaše gesto, zazlieva Vám aj istú tendenčnosť. Hovorí, že nevidíte alebo nechcete vidieť podstatu. Tvrdí, že v istom kontexte v myšlienkach ste tam, kde aj Robert Fico: čiže snažíte sa o dobré vzťahy s Maďarskom, ale iba na južnom brehu Dunaja. To, čo sa deje u nás, to si nemáme všímať, je to vnútorná vec. Slovenskí Maďari nie sú plnohodnotnými partnermi,  maximálne vazalmi. A že kým Maďari podporujú slovenské záujmy, sú dobrí, ale ako náhle si nárokujú vyriešenie vlastných problémov, už nie sú takými dobrými partnermi. Vaša reakcia?

To nie je pravda. Situáciu Maďarov na Slovensku sa snažili viaceré slovenské vlády dobrým spôsobom riešiť. Už prvá ponovembrová, a potom aj v ďalších vládach, kde boli prítomní aj Maďari. Už len to, že Maďari boli súčasťou týchto vlád, je pre mnohých Slovákov nestráviteľné. Napriek tomu  Slováci, ktorí tvorili tieto vlády, to považovali za samozrejmosť. Historicky nie je pravda, že ja, alebo ďalší, sme podporovali iba dobré vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom, ale nie situáciu maďarskej menšiny. To je klamstvo. Nech si prečíta pán Csáky všetky moje články za posledných 20 rokov o maďarskej menšine a zistí, že som ich prakticky vo všetkých ich požiadavkách, ktoré boli rozumné, podporoval. Od jazykového zákona po rôzne formy autonómie, školskej, atď. Neviem, kde to zobral. Buď si to nepamätá, alebo je to zlomyseľné. Ale nie je to pravda.

Ako Maďarovi sa mi nedá neopýtať: Váš časopis .týždeň nedávno vyšiel dvojjazyčným titulkom, znázorňujúc Apponyiho a Beneša, s ospravedlňujúcim textom, Maďari resp. Slováci, prepáčte. Necítite však istý nepomer medzi Apponyiho a  Benešovými  krivdami?

Tie obálky nemajú znamenať, že jeden urobil niečo zlé voči slovenskému národu, a druhý toľko istého zlého maďarskému národu. Obálky nie sú rovnaká váha rovnakých krívd. Sú to len symboly.  Pre Maďarov je symbolom Beneš kvôli Benešovým dekrétom aj Trianon, ale tam sme nenašli, kto by bol tá hlava. Pre Slovákov je to maďarizácia, čo je spojená s Apponyim. Ale to nie je, že kto viac alebo kto menej. Sú to dva symboly, ktoré v jednom aj v druhom národe vyvolávajú pocit krivdy.

Možno z toho pramení tá negatívna reakcia. Veľa ľudí mi hovorilo, že ich nemožno porovnať, lebo Apponyiho jazykové zákony boli o tom, že vtedajšie štátne inštitúcie mali komunikovať s regionálnymi a miestnymi úradmi v jazyku, ktorým v danom regióne väčšina hovorila, čo v tom čase bola maďarčina. Kým Benešove dekréty vyhnali 90 tisíc slovenských Maďarov do Maďarska a 40 tisíc do Čiech a museli nútene opustiť svoje domovy a majetky. Čiže je tam nepomer.

Ja si myslím, že nie. Počas Apponyiho zákonov ak to bolo tak, že všetci mali hovoriť tak, ako na tom území hovorí väčšina, tak si predstavte, že by to tak bolo dnes. Na území Slovenska žije väčšina Slovákov, tak všetci majú hovoriť po slovensky na úradoch a všade.

Čo sa dá v takejto klíme nevôle urobiť, aby sa o zmierení nie iba hovorilo, ale boli aj konkrétne skutky?

Napriek tomu, že časť médií to ignorovala, nejaká diskusia ako tak sa z toho zrodila. Jednak nám napísali František Mikloško, ktorý sa už dávnejšie ospravedlnil za Benešove dekréty, napísal nám Peter Hunčík, napíše nám László Öllős, do budúceho čísla (pozn. red.: rozhovor sa uskutočnil v stredu, 5.6.) nám napíše Fedor Gál a Peter Zajac k slovensko-maďarským vzťahom. V Maďarsku sa o tom začalo písať. Dal som viacero rozhovorov aj do maďarskej televízie. Začalo sa o tom nejako hovoriť, mal som veľa silných reakcií. Nemyslím si, že medzi Slovákmi a Maďarmi je nevraživosť a nič, že sa s tým nič nedá robiť a musíme čakať ďalších sto rokov. Nemyslím si to. Už len to, že sme vyšli s obálkou časopisu na jednej strane slovenskou, na druhej strane maďarskou, keby medzi nami bola iba nevraživosť, tak by nám to malo strašne poškodiť. Slováci, ktorí nás čítajú, by nás nemuseli kupovať. My sme nemali ani jedinú zlú reakciu od čitateľov. V skutočnosti je tu veľký potenciál k tomu, aby slovensko-maďarské vzťahy sa veľmi výrazne zlepšili.

A čo treba robiť? Ja som povedal, že Trianon bol voči Maďarom nespravodlivé a hlúpe riešenie, čo na Slovensku málokto povie. Lebo sa obávajú, že to bude nepopulárne a Maďari hneď povedia, že tak nám tie územia vráťte. Keď máme mať medzi sebou čistý stôl, tak si musíme najprv povedať pravdu o našej minulosti. A mne sa zdá pravdivé povedať, že Trianon bol nespravodlivý voči Maďarom a Benešove dekréty ublížili Maďarom. Potom sme vyšli dvojjazyčne. Reakcia nie je tá, že nás to zničilo, a že demokracia je proti nám. Reakcia je, že je to zaujímavé. Mladí ľudia to čítajú, začína sa nejaká diskusia. Treba v tom pokračovať. Rozhodli sme sa, že slovensko-maďarské témy budeme v každom čísle riešiť, pokrývať, a máme aj dlhšie plány my, ako časopis .týždeň. Na konci by mohlo byť to, že slovensko-maďarské vydania by nemuseli byť iba jednotlivé, ale skoro až pravidelné. Neviem čo by to znamenalo, či na južnom Slovensku by to kupovali ľudia, ale máme taký sen, že by sme vydávali dvojjazyčné noviny.

Neplánujete aj v Lampe vytvoriť vhodný priestor pre vydiskutovanie týchto otázok? Možno by sa veci pohli dobrým smerom a našlo by sa viac otvorených duší.

V Lampe, v STV sme venovali slovensko-maďarským vzťahom už viacero relácií za ostatné roky, kde sa stretli spolu Slováci a Maďari. V poslednej Lampe tiež hovorili Maďari aj o tomto, a mám taký plán, že by som pozval Surjána a podobne zmýšľajúcich zo slovenskej strany a urobili by sme dvojjazyčnú Lampu. Na jeseň by sme to mohli urobiť.

Máme tu aj istú politickú silu, ktorá má slovensko-maďarskú spoluprácu priamo vo svojom logu. Darí sa im v tejto agende?

Most? (dlhé ticho.) Most keď vznikol, hovorili, že slovensko-maďarská spolupráca a spolužitie bude jednou z kľúčových vecí. Ale myslím si, že postupom času to skĺzlo zase do toho, že je to vlastne iba ďalšia strana maďarskej menšiny. Je tam zopár Slovákov, ale stále viac sú tam na okrasu. Nie sú kľúčové osobnosti, ktoré by určovali tvár tej strany alebo kroky, ale skôr na okrasu. Postupom času strana Most sa stáva  ďalšou stranou maďarskej menšiny na Slovensku. Je smutné, že sú dve strany maďarskej menšiny na Slovensku, ktoré si navzájom berú percentá, a jedna z nich sa dostane do parlamentu a druhá sa nedostane. Ja som Most volil, keď vznikli, ale dnes si myslím, že tá idea, s ktorou vznikli, sa nenaplnila a zabúdajú na ňu.

Pred voľbami v roku 2010 ste otvorene podporovali Most-Híd, aby ste ich následne aj otvorene kritizovali. Hovorili ste, že Vás sklamali, a písali ste aj (pre maďarský denník Új Szó) o istých obchodných podozreniach, že za Bugárom stojí bývalý šéf Transpetrolu, Štefan Czucz. Ako vieme, medzitým sa už OKS s Mostom-Hid rozišli. Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie Mostu-Híd v kontexte deklarovanej spolupráce?

Most a Béla Bugár, ktorého považujem za svojho kamaráta, sa správal voči OKS veľmi hrubo a nadradene. Nebolo to partnerstvo. To ma sklamalo, lebo ja som tú stranu podporoval práve preto, aby aj Slováci aj Maďari v jednej strane spolu pracovali nie na základe toho, že my sme väčšina, a vy nás musíte poslúchať, ale na základe partnerstva. V tom ma Bugár sklamal. Aby som nebol nespravodlivý, čo sa týka verejného pôsobenia, Béla Bugár má stále schopnosť, že vyvoláva v slovenských voličoch pocit, že to je sympatický Maďar. Čo nie je zanedbateľná vec. Tu bolo dlhé roky také klišé, že Maďari sú tí zlí, ktorí nám nerozumejú, a stále rozmýšľajú o sebe a o svojich krivdách. Béla Bugár, človek, ktorý má nejaký humor, vtip, v tomto zmysle robí niečo pre slovensko-maďarské vzťahy, že reprezentuje Maďara, ktorý je pre Slováka prijateľný. Ale to, ako sa správal k OKS, a vôbec, ako sa správal k pôvodnej agende slovensko-maďarskej strany, to sa nenaplnilo.

Fico sa vyjadril, že medzi SMK a Mostom-Híd prebieha bratovražedná vojna. V roku 2009 ste sa vyjadrili, že Most-Híd je lepšia strana ako SMK, lebo ľudia, ktorí ju zakladajú, majú svoju osobnú históriu, a ľudia, ktorí zostali v SMK, tiež. A porovnanie týchto dvoch strán pre Vás vychádza v prospech Mostu. Ako to vidíte dnes? Duray už odišiel do dôchodku, Csáky je jednou nohou v Európskom parlamente…

Ja som si mimochodom vážil aj Duraya aj pred 1989 aj po. On je svojský, väčšina Slovákov ho neznášala, ale  ja som si ho vážil za jeho postoje. Politicky som s ním nesúhlasil, rovnako ako s Csákym, ktorého som si ani nevážil ľudsky. To bol jeden z dôvodov, prečo som  uprednostňoval Most pred SMK. Ja som to videl tak, že Most je otvorenejšia strana, čo sa týka slovensko-maďarskej spolupráce na Slovensku. Dlhé roky bola na Slovensku taká idea, myslím, že Duray ju razil, že strana, ktorá reprezentuje maďarskú menšinu, má byť v opozícií, nie vo vláde. Lebo keď bude v koalícii, musí robiť kompromisy a nevybojuje toľko, ale keď bude v opozícií, môže rázne obhajovať maďarstvo. Myslím si, že je to mylná predstava. V tomto som na strane Bugára. Neviem, či ešte pretrváva tento rozdiel  v chápaní SMK a Mostu, či si SMK stále myslí, že je lepšie byť v opozícií, to neviem. Ale viem, že Most si to nemyslí, a v strategickom uvažovaní je mi bližší a bol Most dodnes.

Viete povedať reálne výsledky  pôsobenia Mostu-Híd jednak vo vláde a jednak Bugárovej charizmy a vtipu, pozitívneho imidžu a jeho obľúbenosti?

Za tých vlád, keď bol Most vo vláde, sa určite zlepšil a nie horšil jazykový zákon, vznikla Univerzita v Komárne…

To bolo ešte za čias spoločnej SMK

Dva roky je krátky čas na to. Bola to jedna vláda, ktorá sa hneď rozpadla. Za ten čas ani slovenské strany nič neurobili.

V čase nášho rozhovoru práve opúšťa svoj post splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László A. Nagy.

Áno?

Áno. Kvôli debaklu so zákonom o dvojjazyčných označeniach železničných staníc. Vnímali ste túto problematiku?

Kvôli tomu László Nagy odstúpil?

Vždy hovoríte a píšete o tzv. našich Maďaroch, ktorí dlhé roky držali spolu, boli spoľahliví a držali svoje slovo…

Bez našich Maďarov by na Slovensku neprešla žiadna z tých reforiem a zmien, ktorými sa všetci Slováci chválili.

Áno, no od vtedy sa časy zmenili. Opozícia je v rozklade, takisto sú aj slovenskí Maďari slabší. Čo by sa malo podľa Vás urobiť, aby tzv. zlaté časy sa vrátili?

Museli by opozičné strany, a aj obidve maďarské strany prestať byť detinské, a prestať každý riešiť iba sám seba, svoj prospech a svoj politický zisk. Mne sa zdá, že tu sa za posledné roky úplne rozpadlo vedomie niečoho spoločného.  A to aj na úrovni všetkých ľudí. Na Slovensku každý tu riešime iba samých seba. Svoj život, svoju prácu, svoj úspech, svoju kariéru a úplne málo sme schopní vnímať spoločné. Preto si myslím, že v poslednom čase sa vyrojilo v politike, ale aj inde, veľa narcisov. Ľudí, ktorí seba milujú a dávajú to na obdiv. Na toto zomiera opozícia, že je jedno, že majú iné názory, ale každý z nich vidí len seba, a prípadnú svoju budúcnosť. V tomto prípade budúcnosť so Smerom po budúcich voľbách a absentuje tam videnie, že my spoločne tvoríme lepšie Slovensko, ktoré chceme, aby tu raz bolo. Rovnako aj medzi Mostom a SMK. Obidve zápasia o prežitie na úkor toho druhého. Čo by sa muselo zmeniť je, že museli by ľudia a strany znovu prijať zodpovednosť za celok.

Myslíte, že za tieto vedenia sa to ešte dá?

Nie.

Štefan Hríb – Pracoval od roku 1991 ako komentátor Lidových Novín. V roku 1992 začal v Rádiu Slobodná Európa ako dopisovateľ, neskôr moderátor. Od roku 1997 pracoval v týždenníku Domino Fórum ako redaktor, neskôr šéfredaktor. V roku 2004 založil časopis .týždeň. Moderuje televíznu reláciu Lampa.

So Štefanom Hríbom sa rozprával Zsolt Király

Rozhovor bol autorizovaný. Hríb v prepise nič nezmenil.

Fotky: sme.sk. hnonline.sk, sita, tasr, facebook stránka autora