Narodil sa v trojjazyčnej Bratislave, sám nimi hovorí aj rozumie. Študoval v Amerike, v Nemecku sa z neho stal úspešný advokát. Žil v Hamburgu, Štuttgarte, pozná Viedeň, Mníchov,  Zürich aj Kodaň. Chce, aby toto mesto bolo hlavným mestom všetkých občanov Slovenska. Rozprávali sme sa s novým primátorom Bratislavy, Ivom Nesrovnalom.

Bratislava, Pressburg, Pozsony. Starí Bratislavčania hovorili troma jazykmi. Sme veľmi radi, že v roku 2014 môžeme rozprávať s novým primátorom Bratislavy, Ivom Nesrovnalom, aj po maďarsky. Kde ste sa tak naučili?

V Bratislave. Tu som sa narodil, tu som vyrástol a maďarčina bola jazyk, ktorým rozprávali moji susedia, ktorý zaznieval na ulici. A aj keď som ako dieťa ešte nerozumel, je to zvuková kulisa môjho detstva. Kdekoľvek, kde som bol na svete a počul som maďarčinu, tak som sa usmial a spomenul som si na domov.

Všetko rozumiete?

Všetko nie, veľa som zabudol. Mal som takú kuchynskú maďarčinu. (Magyarul, gyakorlat teszi a mestert.) Pred pár rokmi som sa znovu začal učiť po maďarsky tu na inštitúte, lebo sme susedia, máme najdlhšiu hranicu, spoločnú históriu, spoločný štát. Strašne veľa informácií o Slovákoch je napísaných v maďarčine a mňa to štvalo, že si nerozumieme, a som odkázaný iba na slovenské zdroje, ktoré sú často z rôznych dôvodov chudobnejšie ako tie, ktoré sú v Maďarsku. Tak som sa rozhodol, že je slušnosť vedieť jazyk susedov a začal som sa znovu učiť.

Už ste si stihli trošku oddýchnuť po voľbách?

 hirdetes_810x300  

Nie.

A kedy plánujete?

Zajtra (úsmev).

003

Akým spôsobom?

Chcel by som ísť do prírody na pár dní, športovať a oddychovať, byť s rodinou.

Spolu s primátormi Trnavy a Komárna sa o vás hovorí ako o najväčších prekvapeniach týchto volieb. Čo bolo tým víťazným receptom?

Pre mňa to až také prekvapujúce nebolo. Nechcem byť neskromný, ale nespokojnosť Bratislavčanov bola veľká. Myslím, ako toto mesto vyzerá, a to bolo to smerodajné, čo rozhodlo. Ľudia skutočne chceli vidieť novú tvár, novú energiu, nových ľudí. Rozhodol zrejme aj môj životný príbeh a profil, že som nezávislý, aj finančne nezávislý, som úspešný advokát, žil som v zahraničí, a napriek tomu chcem žiť v mojej Bratislave. Toto je moje mesto. A samozrejme, ľudia prehliadli aj ten projekt politických protikandidátov, ktorý bol priehľadný, prospechársky. Toto dohromady vytvoril úspech.

Vyzerá to tak, že Hotel Devín prináša šťastie. Aj pán Kiska tam čakal na výsledky, Vy tiež. A dopadli ste podobne  a úspešne. Bol to jeden z dôvodov, že ste si vybrali rovnaký hotel?

Nie som poverčivý, ale zrejme máte pravdu. No dôvody úspechu, ako som spomenul, boli niekde inde – v tvrdej práci. Od mája som bol každý deň v uliciach, rozprával som sa s ľuďmi, lebo ja nie som taký notoricky známy ako moji protikandidáti, ktorí sú už 25-30 rokov v politike. Ja som advokát, žil som iným spôsobom života. Pustil som sa do komunálnej politiky a tento hendikep som musel prekonať. Dohnal som to prácou s ľuďmi. Tam je základ, a Hotel Devín je už len taká čerešnička na torte.

Vy ste boli celý večer odrezaný od novinárov. Márne vás hľadali, nedávali ste reakcie. Prečo?

Neboli sme odrezaní od novinárov. My sme večer trávili v súkromnejšom, pokojnejšom prostredí. Veľká miestnosť bola plná ľudí, tam sa nedalo sústrediť. Kým neboli definitívne výsledky, nebolo ani čo komentovať a vyjadrovať sa k špekuláciám je neseriózne. My sme sa dvakrát vyjadrili k priebehu oficiálne, ale potom nebol dôvod na nejaké veľké, slávne vyhlásenia. Na konci som sa poďakoval.

Aký je váš základný pocit? Čo cítite teraz po týchto úspešných voľbách?

Radosť, ale zároveň aj obrovský záväzok a pokoru voči tým, čo mi Bratislavčania dali. Lebo skutočne veľmi veľa ľudí sa rozhodlo pre tento náš projekt a videnie sveta.

005

Pán Procházka sa vyjadril, že politická strana Sieť mala v Bratislave rozhodujúci podiel na tom, že sa podarilo v Bratislave vymeniť ľavicového primátora. Povedal, že  „stiahnutím svojich kandidátov sme urobili obetu v prospech stredopravého voliča a vyšlo to v Bratislave aj v Prešove,“. Čo Vy na to hovoríte?

Nič.

Predsa len, pred voľbami ste dlho ako keby koketovali so stranou Sieť. Aj ste vystúpili z SDKÚ. Oni si potom vybrali vlastnú kandidátku. Nakoniec ju stiahli a prešli k pánovi Kňažkovi. Myslíte si, že práve to Vám pomohlo?

Ja som sa rozhodol kandidovať ako nezávislý, lebo som nechcel byť súčasťou práve takýchto všelijakých hier, ktoré nikomu nepomáhajú. Ľudia to ocenili práve vo voľbách.

V mestskom zastupiteľstve majú stredopraví poslanci väčšinu. Ako si predstavujete spoluprácu s nimi?

Dobre. Som rád, že Bratislavčania poslali do mestského zastupiteľstva týchto poslancov. Veľa z nich poznám z doterajšej práce. Vieme, čo od seba môžeme čakať. Sú to rozumní ľudia a verím tomu, že im ide o vec. Nakoniec aj doteraz, keď primátor predložil projekt, ktorý bol v prospech Bratislavy, tak to poslanci schválili. V tomto nevidím problém a teším sa na spoluprácu s nimi.

Prejdime teraz na problémy, s ktorými hlavné mesto zápasí. Bratislava je špinavé mesto, ktoré je neorganizované, kde je obrovským problémom doprava, billboardy aj grafiti. Developeri si tu robia čo chcú. Čo sa s tým dá robiť?

Predovšetkým aktívne proti tomu vystupovať. Práce je veľa na všetkých frontoch. Dlhodobo neriešených a systémových problémov je veľmi veľa. Ale musíme začať systémovo. Zmenami zákonov, aktívnym manažérskym prístupom a odvahou. Bratislava musí povedať, ako chce vyzerať. Tie billboardy tu byť nesmú. Je tu roboty ako na kostoloch a s mojim tímom sa do toho pustíme.

Ak to rozmeníme na drobné: zoberme si napríklad Hlavnú stanicu. Teraz ste avizovali, že chcete vypovedať zmluvu s tým investorom. Ale tam hrozia potom súdne spory, a môže sa to celé oddialiť, keď bude treba vyhlásiť novú súťaž. Čo je riešením Hlavnej stanice?

Štyri roky sa to neriešilo a výsledok je hrozný. Všetci uznajú, že takto to jednoducho nejde. Nemôžeme to iba posúvať a posúvať. To je nezodpovedné. Preto som ja, poslanci, ale nakoniec aj pán Ftáčnik povedali, že tú zmluvu treba ukončiť, lebo je evidentné, že ten investor to nestihne do roku 2016. Musíme si uvedomiť, že tu nejde o stanicu. On tam má v úmysle vybudovať obrovský komplex. Obrovský shopping mall s administratívnymi budovami, výškovými budovami. To sa nedá spraviť za rok a pol. Stanica je iba ako prívesok. Ten projekt je kontroverzný od začiatku. Proti nemu sú laická i odborná verejnosť, pretože to znamená obrovské zahustenie dopravy a do centra mesta vedie koncentráciu všetkého. Z biznisového plánu to asi nevychádza, pretože ten investor to doteraz nezrealizoval. Má problém. Síce sa oháňa nejakými nákladmi. Musím sa usmiať, keď hovorí, že preinvestoval 17 miliónov eur a ešte tam ani nekopal. Keby som ja mal takého manažéra, by som sa podivoval.

029

Čo je riešením?

Riešením je ukončiť tento stav a nová medzinárodná súťaž s reálnym investorom a zárukou na dokončenie.

Ďalším problémom je výstavba. Máme tu neriadenú výstavbu výškových budov. Na nábreží Dunaja Panorama City, Twin City, atď. Myslíte si, že takto by mala Bratislava vyzerať?

Nie som priateľom tej výškovej zástavby v Bratislave. Keď sa pozrite na Budapešť z Budy, vidíte kostol a rovné strechy. Tak to má byť a tak to má vyzerať mesto, kde platia rovné pravidlá pre všetkých. V Bratislave sa to rozbilo, ale chcem sa k tomu vrátiť. Preto dlhodobo navrhujem koniec výškovej regulácie. Vypracujem to a zavediem. Znamená to, že výškové budovy nebudú môcť byť hocikde, iba na jednom mieste. Zrejme pri Dunaji, tam sa už vytvára taká prirodzená oblasť. Tie, ktoré sa už stavajú, samozrejme sa už odstaviť nedajú.

Čo sa dá urobiť pre to, aby sa Bratislava na víkend takýmto spôsobom a tak výrazne nevyludňovala?

Treba aj skvalitniť verejné priestory a začať takými drobnými krokmi ako čistota. Skvalitniť verejné priestory, aby sa tu ľudia dobre cítili, aby tu ostávali, aby neodchádzali preč. Ale treba aj zlepšiť dopravu. Lebo ľudia, ktorí napríklad bývajú v Rači, si to dvakrát rozmyslia, či pôjdu do centra mesta električkou, ktorou to trvá ¾ alebo ½ hodiny alebo pôjdu niekam do prírody. Dopravu treba riešiť.

Čítajú nás hlavne Maďari, a tí keď prichádzajú do Bratislavy z Komárna, Dunajskej Stredy alebo zo Šamorína ráno ale aj domov naspäť okolo Slovnaftu čakajú každý deň niekedy aj dlhé hodiny v zápchach, keď prídu autom. Aj keď je tu Regiojet, ale to nestíha kapacitne všetkých. Aký máte konkrétny plán na vyriešenie tohto problému?

Plán je zapojenie železnice do prepravy ľudí. Presne tento problém ľudí, ktorí prichádzajú od Šamorína, z Meďera, z Dunajskej  Stredy, čakajú tam hodinu a pól a potom nemajú kde poriadne zaparkovať. Im chcem ponúknuť železnicu a to treba ešte kapacitne viacej vybudovať, aby mohli kde zaparkovať auto v Podunajských Biskupiciach alebo v Košariskách alebo niekde na záchytnom parkovisku a potom tou železnicou sa dostanú do centra mesta na Trnavské mýto na Filiálku. K tomu projektu sa treba vrátiť, aj keď sa to nedá spraviť zo dňa na deň. Je to jediné riešenie pre týchto ľudí, a aby mohli aj kde zaparkovať. Bratislava potrebuje parkovaciu politiku. Je to aj možno dve volebné obdobia.

Pár slov k vizuálnemu smogu. Myslíme billboardy, grafity. S nimi sa ako viete popasovať?

Problém billboardov dlhodobo narastal. Nikde to nie je, ani v Maďarsku ,aby bol problém takto vypuklý. Je to pre to, že zákon, ktorý reguluje vonkajšiu reklamu, je deravý. Je to ešte starý komunistický zákon. V zásade obec nemá ani kompetenciu to regulovať. Keď si majiteľ pozemku zoženie povolenie od policajtov, tak obec nemá argument, čím by ho zakázala. Ja už som do Národnej rady SR predložil taký návrh zákona, a urobím to znovu, aby obec – Bratislava, mestská časť, alebo Komárno – si mohli povedať: na tomto mieste nebude vonkajšia reklama, lebo je to rezidenčná zóna. Na druhej strane nemilosrdne odstraňovať tie, ktoré sú načierno a bojovať proti nim.

Takisto grafiti. Mesto je postriekané úplne strašne. Treba to odstraňovať, a treba pomáhať aj majiteľom tých nehnuteľností, aby si to odstraňovali sami. Je to systémový boj na dlhé roky, ale treba to začať robiť.

Už ste sa stretli s odstupujúcim primátorom, Milanom Ftáčnikom?

Samozrejme, áno. My sme si už telefonovali cez volebnú noc a pondelok už som za ním bol, aby sme dohodli to odovzdanie.

011

Gratuloval Vám aj Robert Fico?

Nie.

Ako vieme, nemá veľmi v láske Bratislavu. Ako ho chcete presvedčiť, aby Bratislava získala možnosti a zdroje na Vaše plány a na ich realizáciu?

Je to naše spoločné hlavné mesto. Tak ako keď sa nebude dariť Maďarsku, keď sa nebude dariť Budapešti, alebo Českej republike, keď sa nebude dariť Prahe, takisto sa nebude dariť Slovensku, keď Bratislava bude v takomto biednom stave. Ľudia musia pochopiť, že štát je povinný zo zákona pomáhať mestu, funkcii hlavného mesta. Nerobí to. Žiadne inštitúcie neplatia daň z nehnuteľnosti v Bratislave. Dovtedy tam budem chodiť a vysvetľovať, kým to tam ľudia nepochopia. V roku 2016 sú parlamentné voľby. Keď chce strana Smer ísť do volieb s tým, že sme hodili Bratislavu cez palubu, tak to budú vysvetľovať potom.

Časť Vašej kampane bola o tom, že ste poukazovali na to, čo funguje v iných hlavných mestách. Ktoré hlavné mesto by ste si zobrali ako vzor? Ktorému by sa mala Bratislava povedzme po 4-8 rokoch podobať?

Bratislava nech sa podobá na Bratislavu, pretože je jedinečná. Žiadne hlavné mesto nemá takú úžasnú kompozíciu. Dunaj, hrad a vinohrady vytvárajú taký krásny kompozičný celok. Bratislava nech ostane Bratislavou, len nech je čistejšia, usporiadanejšia, a nech sú tu spokojnejší ľudia.

Máme tu neďaleko, 75 km od Bratislavy mesto Győr. Je to úspešné, príjemné mesto, s ambicióznym primátorom, bývalým olympionikom. Veľa Maďarov zo Slovenska tam chodí študovať, pracovať, nakupovať. Máte plány ,čo sa týka spolupráce týchto dvoch miest? Bratislavská župa so župou Győr-Moson-Sopron už rozbiehajú rôzne projekty.

Áno. Rába je dôležité mesto. Je prirodzený partner. Už keď som bol vicežupanom, sme sa stretávali. A to nielen s Győrom ,ale aj so Šopronom. Všetky tieto mestá, ktoré ležia okolo Dunaja a okolo Ráby, sú prirodzenými spojencami. Ja som zástancom cezhraničného susedského cestovného ruchu, lebo ten je dlhodobo udržateľný, nie turisti zo Singapuru. Tí sem budú chodiť na kávu a pozrieť sa, tak ako my chodíme tam. Samozrejme, tam vidím obrovský potenciál.

066

Hovoríte, že sa učíte po maďarsky. Myslíte si, že by bolo možné vrátiť ten pôvodný občiansky štýl Bratislavy, kde obyvatelia boli hrdí na svoju bohatú historickú minulosť a ľudia tu hovorili troma jazykmi. Myslíte si, že je šanca sa k tomu vrátiť?

Určite. Ale podľa mňa to nesúvisí s maďarčinou, alebo s jazykom, akým tu ľudia rozprávajú. Ale tým, ako si ľudia vážia to mesto, a naopak, ako sa k nim to mesto správa. Keď si mesto ľudí váži, a ich vzťah je založený na dôstojnosti, tak tí ľudia to cítia a vrátia to mestu. A to je rozhodujúce.

Váš predchodca, Milan Ftáčnik bol nútený po štyroch rokoch opustiť svoj úrad. Vy plánujete na koľko volebné obdobia?

Ja nemyslím na to, čo bude po štyri roky. Ja nie som kariérny politik. Môj život nestojí a nepadá politikou. Ale projekty, ktoré hovorím, sú na dlhšie. Samozrejme, chcem to naštartovať tak, aby ten, kto príde, či to budem ja alebo iný, aby to vedel dokončiť. Toto mesto má solídny základ na rozvoj na ďalších 30-40 rokov.

Študovali ste v Amerike, pôsobili ste dlhodobo v Nemecku, spomínali ste Štuttgart, Hamburg, Mníchov, Zürich, Wiedeň, Kodaň. Hovoríte síce, že Bratislava nech ostane Bratislavou, ale keby ste mohli žiť aj inde, tak ktoré z týchto miest alebo krajín by ste si vybrali?

Ja som dlho žil v zahraničí, veľmi dlho, v rôznych krajinách. Ale vždy som chcel žiť v Bratislave. Pretože sa mi páči toto mesto. Tá jedinečná atmosféra, ale aj tá multikulturalita. Že ráno si zapnem rádio, a mám MR2, rádio Petőfi, Kossuth. Ja počúvam tie rádiá. Za 3 minúty ste v Rakúsku, za 3 minúty v Maďarsku. Je tu teplo, je to voda, sú tu vinohrady. Hrozne sa mi tu páči a chcem tu žiť.

V akom stave by ste chceli odovzdať, alebo nechať pripravené mesto po 4 rokoch?

Aby mesto malo vyriešené svoje hlavné problémy, a budovalo systémové kroky. Aby bolo čistejšie, aby bol poriadok vo výstavbe, aby bolo viac cyklotrás, menej billboardov, reklám, grafity, a ľudia aby boli spokojnejší.

V týchto dňoch ohlásili odchod ďalší poslanci z SDKÚ. Je to vaša bývalá strana. Ako vnímate aktuálnu situáciu v SDKÚ?

Ja som vystúpil z SDKÚ a nebudem sa k tomu už vyjadrovať. Mám svoju agendu na meste. Držím im palce.

037

Čo odkazujete Maďarom, ktorí tu žijú, pracujú, študujú, alebo chodia sem ako turisti?

Aby zostali Maďarmi. Bratislava je naše spoločné hlavné mesto, je to kráľovské mesto. Bolo to hlavné mesto Uhorska. Je to krásne mesto, a chcem, aby to bolo mesto pre všetkých. Bez rozdielu, kto sa kde narodil, akým jazykom hovorí, alebo akého verí boha. Ja som vyrástol v trojjazyčnej Bratislave. Pamätám si to ešte. Moji susedia hovorili po nemecky aj po maďarsky. A pre mňa je to samozrejmosť a považujem to za prednosť. Poznám to aj zo sveta. Samozrejme, musia platiť určité pravidlá. Maďari obrovsky posunuli dopredu toto mesto, prispeli k obrovskému rozvoju tohto mesta spolu s Nemcami, Chorvátmi, židmi a všetkými, čo tu žili. Zanechali tu svoju stopu, a je to hlavným mestom všetkých občanov Slovenskej republiky.

S Ivom Nesrovnalom sa rozprával Zsolt Király

Fotky: Diana Lengyel

Rozhovor bol autorizovaný.

Megosztás:

Tetszett önnek ez a cikk?

Kattintson az alábbi gombra vagy a kommentek között bővebben is kifejtheti véleményét.

Ön lehet az első aki a tetszik gombra kattint!