Polemic: Slovenské kapely sa vyrovnajú zahraničným

Aby sme priblížili slovenskú hudobnú scénu maďarskému obecenstvu, resp. maďarskej hudobnej scéne, na tohtoročnej Pohode sme sa rozprávali s 25-ročným Polemicom. Na konci interview vysvitlo, že slovenskú a maďarskú hudobnú scénu vôbec netreba priblížiť, keďže už roky fungujú ruka v ruke. Prinášame rozhovor s  Petrom „Petkom“ Opetom, trubkárom – spevákom kapely,  ktorý sme vám boli dlžní.

Ako sa zmenila kapela za tých 25 rokov?

Totálne :). Z partičky úplných amatérov, ktorí poriadne nevedeli hrať na žiadnom nástroji, sme sa zmenili na headlinerov hudobných festivalov. Aj naša remeselná zručnosť je už taká, že sa nehanbíme odohrať koncert pred tisíckami ľudí. V kapele sa vymenilo veľmi veľa ľudí. Jediné, čomu sme ostali verní je, že hráme ska, reggae, rocksteady a podobné jamajské štýly, ktoré nás bavia, aj keď primiešavame k tomu aj niečo iné, aby to bolo pestré, ale tomu sme ostali stále verní.

Ako vidíte slovenskú hudobnú scénu?

Neviem, či mám ich hodnotiť, ale určite je tu kopa zaujímavých kapiel a interpretov. Keď chodíme na festivaly a vidíme zahraničné kapely  – čo sa týka vybavenia,  hráčskeho umenia a prezentácie hudby, tak slovenské kapely sú úplne porovnateľné s veľkými kapelami zo zahraničia. Nie sme o nič horší muzikantsky. Ten faktor, ktorý robí kapelu slávnou je asi to, že pochádzajú z britského, amerického trhu,  alebo z inej krajiny, v ktorých sa dá asi lepšie presadiť. Ale nevidím v tom rozdiel. A ktoré kapely nás bavia na Slovensku? Ak by som zostal v našom žánri ska-reggea, je tu konečne kapela, ktorá dlhé-dlhé roky chýbala na Slovensku, a to je Medial Banana. V tomto roku vydali aj výborný album. Ska kapely, ktoré predtým fungovali spolu s nami, prestali hrať, ako bola Ska-pra šupina. Dobré, že sa to znova začalo zmeniť. A samozrejme uznáme aj kolegov, ktorí hrajú rap, pop a hocičo iné. Podstatné je to, že robia hudbu s radosťou, a je to jedno či to je Zuza Smatanová, I.M.T Smile alebo Desmod, Gladiátor, či Majk Spirit. Podstatné je to, že keď ten človek vylezie na pódium rozdáva radosť ľudom.

Takže má slovenská hudba potenciál, aby sa presadila v zahraničí?

Má, aj keď je aj istá jazyková bariéra, tá hudba môže naozaj  osloviť ľudí. Teraz som si spomenul na Ghymes, kapelu zo Slovenska, ktorá spieva po maďarsky, ale jazyková bariéra vôbec nevadí, lebo hrajú takú hudbu ,world music, kde to znie zaujímavo. Ale samozrejme, keď niekto hrá pop alebo hiphop, tam je už neprenosné.

Vystúpili ste už aj veľakrát v zahraničí, v Anglicku, Nemecku, Švajčiarsku, či v Holandsku. Aký je rozdiel medzi publikom v rôznych krajinách?

Mnohé zahraničné koncerty sme hrali pre slovenské a české publikum, čiže ľuďom, ktorí v zahraničí pracujú a žijú. V Maďarsku máme výbornú spoluprácu s dvoma kapelami, s Ladánybene 27 a Pannonia All Stars Orchestra.  A je jasné, že keď príde publikum, ktoré je naladené a už nás trošku poznajú, je to určite ľahšie, ako keď prídeme tam, kde je to úplne neznáme. Reakcie z ďaleka nie sú také ako keď hráme pred domácim publikom, kde si ľudia spievajú texty. Tam zase musíme ľudí presvedčiť hudbou a tou energiou, ktoré z nás ide. Je to prácnejšie.

V tomto roku ste vydali album, ktorý ste zavesili aj na vašu webstránku. Dá sa vypočuť a ľudia sa sami rozhodnú, koľko za to zaplatia. V tom vidíte budúcnosť hudby?

Budúcnosť hudby vidíme v tom, že ľudia si nezvyknú platiť za hudbu a  my sme to zobrali ako trend. Nemá zmysel proti tomu bojovať, je to boj s veternými mlynmi a my to rešpektujeme. Našťastie sme kapela, ktorá často hráva koncerty a zdroj príjmov máme hlavne tam.

V minulom roku ste mali neuveriteľných 120 koncertov. Čo sa vám viac páči: hrať v malých kluboch alebo na festivaloch typu Pohoda?

V zime v kluboch určite, lebo sa nedá hrať vonku J.  V lete sú zase príjemnejšie festivaly.  Tam človek môže zastihnúť aj publikum, ktoré by na klubové koncerty na tú kapelu priamo neprišlo. S týmto aj my rozširujeme naše publikum. Ono sa výborne dopĺňa, nedá sa povedať, že jeden by bol lepší a druhý horší.

A ktorý je najlepší festival?

Tých sme zažili veľa za svoju kariéru. Pohoda medzi ne patrí určite. Je fantastický aj náš žánrový festival, Mighty Sounds v Tábore v Česku, ktorý v tomto roku má už deviaty ročník. Vystupujú tam kapely nášho žánru – ska, trošku reggae a punk. Ale veľa dobrých zážitkov máme aj z legendárneho Trútnovského festivalu v Česku. Zo Slovenska by som spomenul už neexistujúci Hodokvas, kde sme nahrali aj DVD. Ale je ich určite veľa.

Ktoré zahraničné kapely vás inšpirujú?

Ja predovšetkým počúvam ska, spomeniem teraz interpretov ako  Gentleman, Alborosie, hocikoho z Marleyho synov, oni tiež vydali výborné albumy. My sme taká kapela, kde každý počúva naozaj rôzne žánre. To, čo nás spája, je určite ska.

A ako ste spomenuli, je vám blízka aj maďarská hudobná scéna.

Áno, ako som už spomínal, v spolupráci s Ladánybene a P.A.S.O sme vystupovali už niekoľkokrát v Budapešti, ale aj v iných mestách, ako v Debrecíne či Komárome. Ladánybene robí  svoje medzinárodné reggae tábory, aj sme ich už niekoľkokrát navštívil. A z maďarskej scény spomeniem ešte kapelu CsizmáSKAndúr, hoci možno už ani oni neexistujú… A k výborným maďarským kapelám by som rátal ešte Ghymes.

Diana Lengyel