Maďari sú v pohode

Od nášho hosťujúceho prispievateľa, Alojza Hlinu.

Ak sa vám článok páči, hlasujte naň na vybrali.sme.sk

Maďari sú v pohode, v piatok utekajú z roboty. Ako my.

Asi by som mal vysvetliť tú tabuľku na pošte. Raz o tom  napíšem, zatiaľ len toľko:  Kto vie, pochopí. Kto nevie,  ale chce pochopiť, sa doučí. Kto nevie a ani nechce vedieť,  nech stále ďalej číta iba výplatnú pásku a horoskopy v NČ . Už som to raz písal, šach sa hrá na viac ťahov dopredu.

Ale o inom som chcel. Hneď zahorúca. Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť.

Bol som 4. júna v Budapešti vrátiť koňa Orbanovi. Koňa mi zobrali 20 km pred Budapešťou, čo som inak predpokladal, tak som išiel schválne  na inom aute pred autom s koňom.  Na svojom aute som prešiel a prechádzal som sa po Košútovom námestí   a môžem zodpovedne vyhlásiť: Maďari sú v pohode, v piatok utekajú z roboty, ponáhľajú sa domov,  tak ako u nás.

   

O tretej už nikto nebol u Orbana na Úrade vlády. Nikto, kto by so mnou hovoril anglicky, na stálej službe mi  horko ťažko povedali: Je piatok – tri hodiny- nikto tu už nie je. Zatiaľ, čo môjho koňa vyšetrovalo viacero  policajných áut, ku posádke privolali tlmočníka,  ku koňovi veterinára, ja som sa prechádzal po Košútovom námestí, dal som si kávu v Parlament café, náhodou vošiel do uličky, kde formovala  šíky nejaká organizovaná skupina. Mali veľa všelijakých zástav, tipujem, že  smútok za Trianonom bol dôvod,  prečo si dali tú robotu a prišli pred parlament. Uvedomil som si, ako málo stačí. Stačilo niečo zakričať, oni by sa na mňa vrhli. Vzhľadom k tomu, že pred parlamentom bolo viac policajtov ako civilov, tak by som to aj celkom ustál, kým by prišli policajti a rozdelili nás .

Ako málo stačí na problém, preto musíme byť zodpovední. Maďari sú v pohode, v piatok sa ponáhľajú domov tak ako my. V piatok  som síce videl zopár týpkov v kanadách, zopár pánov s pivnými bruchami v  šušťákoch od Číňanov,  ktorí si vykračovali so šatkami po Košútovom námestí. Ale žiadna veľká sláva to nebola. Podobne ako u nás: frustrácia zmiešaná s hnevom na každého a všetko a upnutie sa k niečomu veľkému. Po maďarsky neviem, ale naučil som sa tam ako správny obchodník dve slovíčka: Elado a Kiado  – čo znamená  predaj a prenájom.  Tie slová si hneď všimnete, lebo visia všade:  na výkladoch,  oknách,  budovách….  Keď ich je veľa, každý analytik hneď vie, v akom stave je ekonomika. Prajem Maďarom veľa zdaru a dobrých riešení. Maďari sú podľa mňa pracovitý a húževnatý národ,  takže ak budú mať správnu vládu, tak Elado a Kiado nebude také frekventované slovo a frustrácie na uliciach tiež bude menej. A poteší to aj nás susedov, lebo bude menej dusno.

Keby som naozaj,  chcel tak by  som toho koňa do Budapešti pred Úrad vlády dostal, nebolo však mojim cieľom niečo niekomu dokázať, vyhrať, a popritom porušiť zákony, predpisy cudzej krajiny. Ak ho Maďari nechceli,  rešpektujem to. Mimochodom, počul som,  že niekedy v auguste je v Budapešti akcia,  kde sa dá jazdiť na koni po meste. Ak by ma tam niekto pozval,  rád by som prišiel a dokonca môj kamarát Miro H. (ten čo viezol teraz koňa).  Je tak super jazdec na koni, že by to, ak je to súťaž, aj vyhral. A keď nepozvú –  nevadí, stále platí to, čo je v nadpise.

Maďari sú v pohode.