Novozvolený maďarský prezident János Áder sa sotva ujal svojej funkcie, slovenské médiá už rozširujú strach a neistotu voči jeho osobe.
Ako píšu Hospodárske noviny: „Nový maďarský prezident János Áder dal včera (pozn. 2. mája) hneď po svojom zvolení v parlamente najavo, že Slováci nemôžu z jeho strany na snahu o zlepšenie vzájomných vzťahov ani pomyslieť.”
„Odkazujem Maďarom, ktorí žijú v susedných krajinách, že oceňujeme to, čo robia. Maďarsku nebude nikdy ľahostajný ich osud““ – cituje denník slová prezidenta, interpretujúc ich, ako naplnenie obavy z toho, že jednou z hlavných tém jeho politiky budú zásahy do politiky susedných štátov.
Dvojaký meter
A to všetko nie v komentári, ale v spravodajskom článku. Pre porovnanie si pozrime, aký je postoj Ficovej vlády vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Návrh programového vyhlásenia vlády hovorí:
11.strana, odsek „Služba občanom v zahraničí“:„ Vláda bude zlepšovať presadzovanie práv, záujmov a ochrany rastúceho počtu slovenských občanov, ktorí vycestujú, žijú alebo pracujú v zahraničí( …)“
„Výrazné zlepšenie vzťahov Maďarska s okolitými krajinami v žiadnom prípade očakávať nemôžeme. Áderov výrok o zahraničných Maďaroch je zarážajúci“, ponáhľa sa na pomoc tvrdeniam Hospodárskych Novín český politológ Jiří Pehe, podľa ktorého sú „vyhlásenia čerstvého maďarského prezidenta nešťastné.”
Antidemokratické prívlastky
„Orbánova bábka, rozbuška vzťahov medzi Budapešťou a Bruselom či osoba znamenajúca rozklad maďarskej demokracie.“ To sú prívlastky, ktoré si minulotýždňové slovenské denníky vybrali zo zahraničnej tlače (konkrétne z Le Figara a timesunion.com), resp. citujúc analytika Attilu Juhásza.
Ak si pozrieme komentáre slovenských denníkov, Maďarsko a prezidenta Ádera tam očierňujú ešte výraznejšie. Peter Morvay, o ktorom sme sa už v minulosti zmienili tu a tu, v denníku SME píše nasledovne:
„(…)Jediným prekvapivým bodom včerajšej parlamentnej choreografie nakoniec bol zborový spev takzvanej Sikulskej hymny, mierne iredentistickej zľudovenej pesničky z medzivojnového obdobia. Pieseň, tváriaca sa ako modlitba maďarskej menšiny v Rumunsku („Nenechaj náš Bože zahynúť Sedmohradsko“), je medzi maďarskými národniami mimoriadne obľúbená a často zaznieva aj na ich akciách na Slovensku. Parlamentom v Pešti síce znela už pred dvomi rokmi, vtedy ju však po programe začali prekvapivo spievať poslanci extrémistického Jobbiku a ani väčšina poslancov Fideszu evidentne nevedela, ako na ich partizánsku akciu reagovať. V stredu už dal pokyn na jej spustenie vládny poslanec riadiaci oslavu.“
Nápomocné médiá
SME a Hospodárske noviny sú opozičné pravicové denníky, ktoré Fica obyčajne kritizujú. Až dovtedy, kým sa neobjaví maďarská karta, a pre ochranu slovenských záujmov sa aj oni zaradia a začnú ťahať za jeden povraz.
Pritom úvodný prejav prezidenta Jánosa Ádera podľa objektívnych hodnotení bol veľmi dobre pripraveným, vyváženým prejavom, o ktorom aj nezávislí tvorcovia verejnej mienky v Maďarsku hovorili s uznaním. Dokonca aj tí, ktorí nie sú práve podporovateľmi Fideszu, o prejave hovorili nasledovne: „Zjavila sa iskra nádeje, že do maďarskej vnútornej politiky sa vráti zdravý rozum“.
To, čo sformuloval prezident Áder, nie je nič, čo by v opačnom garde nebolo akceptovateľné aj pre slovenských politikov či slovenskú spoločnosť. Najsmutnejšie je napriek tomu povinne vytváraná hystéria zo strany médií.
Slota a Mečiar sú už mimo politiky. Slovenská tlač sa však rýchlo spamätala, a keď treba, ochotne ich zastupuje a vykoná namiesto nich špinavú prácu. Nenechajúc nič na náhodu, veď istota je istota, a nového maďarského prezidenta odpíšu okamžite.
Slovensko-maďarské zmierenie tak nepríde nikdy, lebo nie je oň záujem!
Zsolt Király
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte naň na vybrali.sme.sk!
Ďalšie odporúčané články:
Megosztás:
Tetszett önnek ez a cikk?
Kattintson az alábbi gombra vagy a kommentek között bővebben is kifejtheti véleményét.
